Zatemnené mysle. Už 51 rokov.

Autor: Filip Bajtoš | 21.8.2019 o 16:56 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  671x

Za normálnych okolností by to boli pokojné letné dni, ale zrazu prišli oni. '68. Tí, ktorí zatienili aj mnohé mozgy a ich myslenia sa nevieme zbaviť dodnes. Tí, ktorí zničili nádeje jednej generácie, a snažia sa ich zničiť i dnes.

Po vojne to tu ovládli. Červení. Hoc na Slovensku voľby prehrali, bolo nás menej a ich vláda sa stala neodvratnou. Občania boli vojnou zničení a chceli úplne iný smer. Z prava doľava. Verili im, že ich, pre nás ešte nepoznaná ideológia nám dopomôže k lepšiemu životu a peknej budúcnosti. Opak sa však stal realitou a prišlo vytrievnenie. Politické procesy, odvliekanie ľudí do sibírskych gulagov, násilné kradnutie pôdy, ... Časom to trochu utíchlo. Spoločnosť začala zabúdať. K moci sa začali dostávať ľudia, ktorí síce podporovali socializmus, ale chceli ho zmäkčiť. Premeniť mocný a neľútostný štátny aparát na tzv. "Socializmus s ľudskou tvárou" a podpora týchto politikov ešte viac narástla. Keď budúcnosť začala vyzerať na dané pomery najkrajšie, objavili sa oni. Zradcovia. Pozvali tu okupantov. Možno chceli získať moc, lebo by sa inak presadiť nevedeli alebo to mohlo byť pre ich choré zmýšľanie, že ich vlasť sa bude mať pod kontrolou cudzích armád lepšie. A možno boli presvedčení v oboje. Nádeje potopili v krvi a traume, ktorá trvá dodnes. Mŕtvi, ktorí sa postavili okupantom. Strach u mnohých žien spôsobil spontánny potrat. Obyvatelia pohraničných oblastí budiaci sa v noci na zvuky rinčiacich tankov. Študenti, ktorí išli zo školy a na námestiach videli tanky. Indra, Kolder, Kapek, Švestka, Biľak. Tieto mená za to mohli.

Tímto piatim sa však podarila ešte jedna vec. Okrem tej okupácie, zničených životov a nádejí, ukázania pravej tváre marxisticko-leninistických diktatúr sa i nami podarilo ostat dodnes. Vo svojom rozhodnutí si našli už vtedy zatemnené mysle. Obyvateľov, ktorí následnú normalizáciu podporili. Rusofili, podľa ktorých je všetko ostatné prehnitý kapitalizmus. Chceli sa mať dobre a ničom inom im nezáležalo. Žili v systéme, podľa ktorého ideológie by si mali byť všetci rovní a predsa sa oni chceli stať rovnejšími. Po nich tu ostali aj ďalšie generácie ľudí, ktorí milujú Rusko, lebo je vraj úžasné. Vtedy obdivovali Stalina, dnes obdivujú Putina. Milujú ho, majú jeho fotky na hrnčekoch a plagátoch nad posteľou. Každý kto vtedy spochybnil Rusko ako krajinu snov bol západný agent alebo buržoázny nacionalista, dnes je platený Sorosom alebo je slniečkarom. Do spoločnosti dostávajú mylný obraz obraz. Rusko nikdy nebolo, nie je a vyzerá, že ani nebude krajinou snov. Vojenské prehliadky plné moderných rakiet a obsadenie častí susedných krajín, ktoré sú slabšie nie je ukážkou svojej sily. Je to to najslabošskejšie gesto, akého sa dopúšťa. Obdivovatelia Putina a ruských vojakov by mali vedieť, že tridsať päť miliónov Rusov nemá v dnešnej dobe splachovací záchod, štyridsať sedem miliónov teplú vodu a dvadsať sedem miliónov akúkoľvek tečúcu vodu z kohútika. To asi vysvetľuje príbehy o okupantoch, ktorí u nás pílkou odrezávali vodovodné kohútiky, lebo si mysleli, že keď ich doma strčia do steny, tak zázrakom z nich bude tiecť voda. Toto je realita krajiny, ktorú ospevujete. Ktorú by ste asi chceli mať i na Slovensku. Tieto zatemnené mysle však nie sú len medzi obyvateľmi. Sú i medzi našimi mocnými. Členovia už neexistujúcej strany. Komunistickej strany, ktorá zničila toľké životy. Stali sa nimi v čase normálizácie. V čase po okupácii. A dodnes nám vládnu. Či už ako ministri, poslanci alebo sú na iných lukratívnych postoch v štáte, kde nie sú až tak na očiach. Fico, Richter, Lajčák, ... Katolícka cirkev v mene arcibiskupa Zvolenského podporila prezidentského kandidáta Šefčoviča, komunistu. Podporila jedného z tých, ktorí cirkev za minulého režimu zakázali. Mali by sme si vziať príklad z bývalého Východného Nemecka, ktoré takých ľudí v demokracii odstavilo zo všetkých funkcií nadobro.

Okupácia u nás prehĺbila moc zatemnených myslí a jej ideový vplyv u obyvateľstva, ktorý sa s nami vlečie dodnes. Ďakujeme vám. Indra, Kolder, Kapek, Švetstka, Biľak. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prieskum Focus: Slováci najviac dôverujú Čaputovej, predbehla Pellegriniho

Bugár bol v prieskume predposledný, na chvoste skončil Štefan Harabin.

Zväz potvrdil trest od UEFA, proti rozhodnutiu sa odvolá

Futbalisti by mali kvalifikačný zápas proti Walesu odohrať bez divákov.


Už ste čítali?