Koniec Johna Boltona ako koniec jednej éry.

Autor: Filip Bajtoš | 22.9.2019 o 19:19 | Karma článku: 1,01 | Prečítané:  237x

Jastrab je preč. Donald Trump vymenoval za svojho nového bezpečnostného poradcu Roberta O'Brienna. Boltonov odchod pravdepodobne znamená koniec jednej éry. Koniec priamych vojen, ale i koniec totálneho vymedzenia sa zlu.

Robert O'Brienn bol vymenovaný v poradí už za štvrtého bezpečnostného poradcu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Hoci vidno, že toto kreslo je v Trumpovej administratíve až príliš horúce, tak nenahradil len nejakého neznámeho úradníka. Nahradil Johna Boltona, ktorý sa v politike pohybuje už niekoľko desaťročí. Známy je svojim špecifickým, a v dnešnom svete nie až tak rozšíreným presvedčením, že zlu sa treba postaviť, nech to stojí, čo to stojí. V prípade rôznych neslobodných režimov a krajín, kde vládnu diktátori považoval medzinárodné inštitúcie ako napr.: OSN za úplne zbytočné. Skrývala sa za tým jednoduchá logika - Prečo by mali sedieť za jedným stolom krajiny slobodné a demokratické krajiny spolu s diktátormi a tyranmi? Títo tyrani potom môžu spolurozhodovať o osude svete, hoci preň nič dobré nerobia. Týchto režimov je vo svete množstvo. Severná Kórea, Venezuela, Čína, Irán, ... Odpovedzme si sami, ako sa musia cítiť utláčaní obyvatelia Venezuely, keď vidia, že sú západným svetom odkázaní sami na seba a krajiny, ktoré by ich mali podporiť ich nechajú napospas Madurovi,čí Rusom, ...? A čo svet na to, keď vidí bratríčkovanie sa Kima spolu s Trumpom? - hoc tieto dve krajiny ešte oficiálne nepodpísali ani len mierovú zmluvu z čias Kórejskej vojny (1950-1953). Je dobré rokovať s Talibanom? - s organizáciou založenou v kombinácii náboženského nacionalizmu a radikálneho islamu, ktorá stojí za nespočetným množstvom teroristických útokov. I na týchto otázkach sa John Bolton spolu s Donaldom Trumpom zhodnúť nevedel a preto musel zo svojej funkcie odísť. Donald Trump pred prezidentskými voľbami 2020 súrne potrebuje akési medzinárodné víťazstvo vo forme či už konca vojny v Afganistane, mierovej zmluvy so Severnou Kóreou alebo novou dohodou s Iránom. Všetky tieto dohody by však boli len na oko a v skutočnosti by zlo ešte viac posilnili. Dá sa pochopiť, že i takáto na rýchlo hotová "dohoda" v akomkoľvek z medzinárodných konfliktov by Trumpovi v kampani veľmi pomohla, ale je na zamyslenie, či nejaký kvázi medzinárodný úspech bude prednejší ako ústupok akémukoľvek tyranskému režimu. 

John Bolton jasne vedel definovať diktatúru, ktorá sa mohla stať hrozbou pre celý svet a rovnako jasne vždy vedel hrozbu identifikovať ešte v zárodku. To sú dôvody, prečo brojil proti Iránu celý čas, kým bol vo funkcii bezpečnostného poradcu a spolu s ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom presvedčili Trumpa aby odstúpil od jadrovej dohody s Iránom a zaviedol silné sankcie. Ak Irán necháme vyvíjať jadrový program a nezasiahneme, tak časom tu máme druhú, ešte nebezpečnejšiu Severnú Kóreu, t.j. krajinu, ktorú vedie diktátorský režim s jadrovými zbraňami. Už teraz na Severnej Kórei vidíme, že je ohrozením pre celý svet a fakt, že má jadrové hlavice využíva v podstate pri každom možnom ohrození. Východná Ázia je pritom v porovnaní s blízkym východom relatívne pokojným regiónom. Ak by sa na blízkom východe objavila krajina vedená šíitskymi ajatolláhmi, ktorí nenávidia Izrael, každý rok pravidelne pália americké vlajky a neznášajú západ, tak máme o jeden obrovský problém naviac. Silný Irán by bol i pre nás, Európanov veľmi zlým faktorom z hľadiska geopolitiky. Na blízkom východe momentálne prebieha Studená vojna 2.0. Tentoraz však nie medzi ZSSR a USA ale medzi regionálnymi mocnosťami - Saudskou Arábiou a Iránom. Iránska moc v podobe jadrových hlavíc by bola pre západ, ako spojenca Saudskej Arábie obrovskou prehrou a ak by ich ruský a čínsky spojenec Irán so svojim režimom použil, tak máme postarané o tretiu svetovú vojnu. Boltonovo presvedčenie o tom, že demokracia a sloboda by nikdy nemala ustúpiť na úkor tyranov a bláznov najlepšie ukazuje rok 2003 a spojenecká invázia do Iraku. Prečo dnes môžeme byť radi, že Irak padol?

Irak v roku 2019, ak by bol ešte stále pod nadvládou Saddáma Husseina, tak by patril medzi skupinu štátov ako je Severná Kórea alebo Irán. Dnes už vieme, že v Iraku v roku 2003 žiadne zbrane hromadného ničenia neboli. Keď si však pozrieme rôzne záznamy spred invázie, tak vidíme, že Hussein veľmi rád napínal svaly, hoci všetkých vodil za nos a nemal na to mať silnú armádu. Známe sú incidenty, keď sa neskôr na letiskách a na základniach našli len papierové makety rôznych zbraní, ktoré mali byť však na špionážnych satelitoch vyhodnotené ako reálne hrozby. Môžeme byť presvedčený, že Irak by sa rovnako ako dnešný Irán usiloval o vybudovanie jadrového arzenálu. Irak dostal šancu na vybudovanie demokracie po dlhých rokoch útlaku a je nutné povedať, že to, čo sa bude po invázii diať, a to, že sa to bude môcť zvrtnúť až tak domyslené neboli. Iracké demokratické vlády začali byť skorumpované, sunniti sa postavili šiítom a počas mocenského vákua vznikol Islamský štát. Počas občianskej vojny (2014-2017) si toho Iračania veľa vytrpeli a čiastočne to bolo aj vinou spojeneckej invázie, ktorej bol Bolton architektom.

Invázia si jasne vymedzila nepriateľa slobody (Hussein) a za cieľ si vzala oslobodiť Irak od tyrana. Dopadla síce diskutabilne, ale jej myšlienka nebola zlá. Odchodom Boltona z funkcie poradcu pre národnú bezpečnosť sa éra vojenských operácií, silného a tvrdého boja za slobodu skončila. Nastupuje éra sankcií, ktoré agresora často zastavia, ale málokedy ho prinútia ustúpiť/vzdať sa. Nastal čas nájsť akúsi strednú, tretiu cestu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Gorile počuť šušťanie bankoviek aj stretnutia, ktoré spis nespomína

Nahrávka korešponduje so spisom zverejneným pred ôsmimi rokmi.

Dobré ráno

Dobré ráno: Nahrávka Gorily je mocnejšia ako prepis. Čo rozpúta pred voľbami?

Fico môže podľa Pellegriniho spávať pokojne.

Píše Branislav Benčat

Čoho sa Haščák bojí

Kontakt s Pentou môže byť čoraz rizikovejší.


Už ste čítali?