Americkí demokrati si vykopali hrob

Autor: Filip Bajtoš | 25.9.2019 o 2:36 | Karma článku: 2,58 | Prečítané:  947x

Predsedníčka americkej snemovne reprezentantov Nancy Pelosi (Dem.) oznámila podanie ústavnej žaloby - impeachmentu na Donald Trumpa, ktorá by mu mala vziať funkciu prezidenta Spojených štátov. Chyba? Rozhodne áno.

Predsedníčka americkej snemovne reprezentantov Nancy Pelosi (Dem.) oznámila podanie ústavnej žaloby - impeachmentu na Donald Trumpa (GOP), ktorá by mu mala vziať funkciu prezidenta Spojených štátov. Má to byť kvôli tzv. "Ukrajinskej afére". Donald Trump mal telefonovať so svojim ukrajinský náprotivkom Volodymyrom Zelenskyjom a z telefonátu malo údajne vyplynúť to, že chce, aby Ukrajina začala vyšetrovať syna Joea Bidena (Dem.) - momentálne jedného z potenciálne najväčších konkurentov prezidenta Trumpa z tábora Demokratickej strany - ktorý predtým pracoval na lukratívnom poste v ukrajinskej plynárenskej spoločnosti. Následne prišla oficiálna ponuka zo strany Spojených štátov voči Ukrajine na takmer štyristo miliónovú pomoc ohľadom nákupu armádnej techniky. Prepis telefonátu nie je verejný a táto pomoc je zatiaľ zastavená. Odhliadnuc od všetkých týchto okolností a celej tejto "aféry", rozoberme si ťah Demokratov na čele s Nancy Pelosi. Pozrime sa na to, ako ústavná žaloba - impeachment funguje, prečo sa Demokratom odvolať Trumpa nepodarí a na záver, prečo bolo toto rozhodnutie chybou.

Podanie ústavnej žaloby - impeachmentu a celý následný postup sa dá zhrnúť v pár bodoch, počas ktorých si môžeme vysvetliť i predpoklad, prečo sa odvolanie Trumpa nekoná. Hociktorý zo štyristotridsiatich piatich poslancov Snemovne reprezentantov t.j. dolnej komory amerického kongresu môže tento návrh podať. Žaloba následne putuje do Justičného výboru snemovne reprezentantov, v ktorej musí byť schválená. V tomto výbore majú demokrati väčšinu - dvadsaťštyri zo štyridsať jeden mandátov - čiže návrh pravdepodobne prejde. Následne sa žaloba z daného výboru posúva späť do Snemovne reprezentantov a budú o nej hlasovať všetci členovia dolnej komory. Na jej schválenie stačí nadpolovičná väčšina poslancov, a keďže návrh podala Nancy Pelosi ako predsedníčka snemovne a zároveň členka Demokratickej strany, môžeme predpokladať, že návrh v dolnej snemovni podporí celá strana, ktorá v nej má väčšinu - dvesto tridsaťpäť poslancov - a návrh prejde. Týmto schválením sa oficiálne spúšťa proces impeachmentu, ktorý v poslednom kroku môže prezidenta stáť mandát. Návrh žaloby sa posúva do Senátu t.j. hornej snemovne amerického kongresu. Zo všetkých sto senátorov hornej snemovne sa zrazu stáva porota alebo akýsi sudcovský zbor, ktorý nakoniec o osude prezidenta rozhodne. V tejto fáze je na odvolanie prezidenta z funkcie potrebná dvojtretinová väčšina hlasov, čiže šesťdesiatsedem senátorov. Impeachment došiel do tejto časti len dva-krát v histórii a výsledkom hlasovania bolo, že prezident odvolaný nebol. Ak sa tento pokus o odvolanie stane tretím prípadom, ktorý dôjde až sem, výsledok bude úplne rovnaký - prezident odvolaný nebude. 

Pozrime sa na prvé dva pokusy. Prvým je Andrew Johnson. Odvolaniu síce ušiel len o jediný hlas, bolo to však v dobe tri roky po americkej občianskej vojne (1868), senát mal iný počet členov a fungovanie politických strán nebolo také ako dnes. K dnešnému dňu bližším, druhým pokusom o odvolanie prezidenta bol ten z roku 1998, keď bol odvolávaný Bill Clinton kvôli škandálu s Monicou Lewinsky. A návrh neprešiel, keďže ho v senáte podporilo len štyridsaťpäť senátorov.  Štyridsaťpäť republikánov, ktorí nemali v senáte ani len obyčajnú väčšinu, nie to dvojtretinovú. Všetci demokrati boli samozrejme proti návrhu. A tu sa ukázalo, že funkcia prezidenta v tomto momente stojí na tom, či ho naďalej podporuje vlastná strana, resp.: či má stále dôveru kongresmanov. Roku 1974 po afére Watergate bol návrh na impeachment podaný na prezidenta Nixona. Do senátu sa však dostať nestihol. Keď prezident videl, že už v Justičnom výbore ho opustilo viacero republikánov a hlasovali za podporenie žaloby, sám odstúpil a dodnes sa stal jediným americkým prezidentom histórie, ktorý sa predčasne vzdal mandátu. Videl, že  ho už vlastná strana nepodporuje, keďže bolo očividné, že škandál rozmerov akým bola Watergate republikánom výrazne uškodil na rozdiel od Clintonovej aféry, počas ktorej sa Clintonovi popularita takmer vôbec nezmenila. A Clintonov prípad tu máme i dnes. Trumpovi táto "ukrajinská aféra" medzi takmer totálnou väčšinou jeho voličov a republikánov takmer vôbec neuškodila, čiže strana nemá dôvod nestáť si za svojim prezidentom. A to je dôvod, prečo ho republikáni v senáte podporia, budú hlasovať proti impeachmentu a prezident napokon odvolaný nebude. Republikánska strana má v senáte väčšinu päťdesiatich troch senátorov voči štyridsiatim piatim demokratom (v senáte sú ešte dvaja nezávislí), čiže demokrati nemajú ani len obyčajnú nadpolovičnú väčšinu, šesťdesiatsedem percentnú. Prečo dnes teda demokrati celé toto odvolávanie vymysleli?

Pravdepodobne v domnienke, že im to pomôže vyhrať voľby. Táto domnienka je však mylná. Pozrime sa, kto bude pravdepodobným Trumpovým súperom vo voľbách v novembri 2020. Momentálne to vyzerá tak, že to bude niekto z trojice Joe Biden, Bernie Sanders alebo Elizabeth Warren. Všetci ostatní kandidáti na post nominanta demokratov do volieb, akými sú napr.: Kamala Harris alebo Piet Buttigieg sú vo všetkých rebríčkoch výrazne za prvou trojicou. Bernie Sanders a Elizabeth Warren patria do najľavicovejšej (pre republikánov priam extrémistickej) časti Demokratickej strany. Odhliadnuc od toho, že Bernie Sanders nebol schopný tieto primárky o post nominanta vyhrať naposledy, tak obaja sa chcú stať prezidentmi napriek svojim hodnotám. Hoci medzi dnešnou mladou generáciou je silné ľavicové myslenie veľmi populárne, tak na základe svojho presvedčenia a kandidatúry v krajine, ktorá je známa svojim antikomunizmom a silným bojom proti akémukoľvek silne ľavicovejšiemu živlu by s Trumpom zvádzali veľmi ťažký boj. Ako sa teda hovorí, kde sa traja bijú, tretí víťazí a nominantom demokratov sa pravdepodobne stane Joe Biden, ktorý nebude mať voči Trumpovi žiadnu veľkú výhodu. Rovnako ako Trump patrí do politickej generácie bielych starých mužov (sedemdesiatnikov) a obaja budú mať problém hodnoverne zastupovať napr.: problémy rôznych menšín. Na základe tohto kroku predsedníčky Pelosiovej si myslím, že Trump tento duel následne vyhrá. Američania budú svedkom pokusu o odvolanie, ktorý sa bude tiahnuť týždne a napokon bude neúspešný. Jeho voliči sa k nemu ešte viac zomknú, keď uvidia, že demokrati chcú zvíťaziť za každú cenu, a môže to skončiť tým, že bude mať ešte viac hlasov ako pred tromi rokmi. Ak by sa demokrati nezameriavali ešte stále na voľby 2016, ale radšej na tie nadchádzajúce, tak ich šance na víťazstvo by vyzerali omnoho reálnejšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Gorile počuť šušťanie bankoviek aj stretnutia, ktoré spis nespomína

Nahrávka korešponduje so spisom zverejneným pred ôsmimi rokmi.

Píše Branislav Benčat

Čoho sa Haščák bojí

Kontakt s Pentou môže byť čoraz rizikovejší.


Už ste čítali?