Trump 2020

Autor: Filip Bajtoš | 4.1.2020 o 13:11 | Karma článku: 1,62 | Prečítané:  483x

Ameriku v novembri čakajú prezidentské voľby. Paralelu by sme mohli vidieť v britských parlamentných voľbách. Ak zo stredoľavej strany spravíte ultraľavicu, môžete čakať, že boj nevyhráte, nech proti vám stojí ktokoľvek.

Čo čaká svet po tohtoročných prezidentských voľbách? V roku 2024 prídu ďalšie. Kto v nich bude kandidovať? Z tábora republikánov to môže byť súčasný viceprezident Mike Pence alebo texaský senátor Ted Cruz, ktorý skončil v primárkach svojej strany druhý v roku 2016. Z tábora demokratov to budú pravdepodobne viacerí neúspešní kandidáti na nomináciu strany do prezidentských volieb 2020. Starosta mesta South Bend Pete Buttigieg alebo senátorka Elizabeth Warren. U kandidátov ako je Joe Biden alebo Bernie Sanders je ich ďalší pokus otázky, keďže v roku 2024 budú mať už po osemdesiatke. Ale to sú prognózy, ktoré sú ďaleko v budúcnosti. Jedno je však isté. Do roku 2024 sa obyvateľ Bieleho domu nezmení a Donalda Trumpa po novembri 2020 čakajú ďalšie štyri roky v úrade.

Za necelé štyri roky v úrade dokázal Trump splniť mnohé zo svojich hlavných sľubov. Prerokoval a zmenil podmienky obchodnej dohody medzi USA, Mexikom a Kanadou. Daňová reforma, ktorá obsahovala rapídne zníženie dane z právnických osôb z 35% na 21% (najväčšie zníženie od čias Ronald Reagana) nakopla ekonomiku. Celková nezamestnanosť je najnižšia za posledných 50 rokov a nezamestnanosť u hispánskej a černošskej menšiny je najnižšia v histórii vôbec. Migrácia skrz južnú hranicu sa znížila takmer o 70%, rôzne časti múru na hranici s Mexikom sú už vo výstavbe a prisťahovalecký úrad pracuje na deportácii nelegálnych imigrantov. Jeho voliči taktiež vidia, že zakročil voči Číne napr. tým, že ju označil za menového manipulátora a tým spôsobil prudký prepad jüanu, čím taktiež podporil americkú ekonomiku tým, že import z Číny funguje na historicky nízkych cenách a uvalené clá podporili domácu produkciu.

Toto bola však len jedna stránka mince. Pri tohtoročných amerických prezidentských voľbách sa nám črtá veľmi silná podobnosť s minulo-mesačnými britskými parlamentnými voľbami. Hoci mal Boris Johnson silnú kampaň, nemal by to tak jednoduché, ak by proti nemu nestál radikálny ľavičiach Jeremy Corbyn. Dá sa to opísať tak, že Johnson nevyhral voľby tak veľmi, ako ich Labouristi prehrali. To isté vidíme momentálne v Spojených štátoch. V Demokratickej strane momentálne prebiehajú predvolebné debaty a už o mesiac začnú v Iowe primárky strany, ktoré budú nasledovať v ďalších štátoch. Výsledkom bude, že členovia strany si zvolia, koho vyšlú do boja proti súčasnému prezidentovi. Problémom pre Demokratickú stranu je rastúca podpora radikálnych ľavičiarov - Bernieho Sandersa a Elizabeth Warrenovej, ktorí spolu s Joeom Bidenom uzatvárajú v prieskumoch prvú trojicu kandidátov s najväčšou šancou na získanie nominácie. 

Najľavicovejšie krídlo Demokratickej strany minulý rok predstavilo tzv. "Green New Deal", čiže zbierku opatrení, ktoré navrhujú v rámci boja proti klimatickej kríze. Odhliadnuc od toho, že mnohé z opatrení sú absolútne nereálne, strana si tým znižuje šance na získanie prezidentského kresla v nasledujúcich voľbách. To, čo rozhodne voľby bude tzv. "Rush Belt", v preklade hrdzavý pás. Je to oblasť Spojených štátov, ktorá kedysi tvorila jadro amerického ťažkého priemyslu a baníctva. Väčšina týchto tovární a baní sa v dôsledku globalizácie zatvorila a presunula do Číny alebo Mexika. "Green New Deal" by bol úplnou záverečnou bodkou pre tento región a ešte i to, čo z priemyslu ostalo by vďaka silným reguláciám muselo skončiť. A to si obyvatelia Michiganu, Ohia, Pennsylvánie alebo Wisconsinu rozhodne neželajú. Sú to zároveň štáty, v ktorých v roku 2016 Hillary Clinton prekvapivo prehrala a spolu s Floridou tvoria najdôležitejšie štáty, ktoré musí kandidát vo voľbách získať.

Impeachment. Donald Trump sa stal tretím prezidentom, voči ktorému dolná snemovňa schválila začiatok tohto procesu. Už teraz však vieme, že impeachment neprejde, keďže senát ovládajú republikáni a demokrati v ňom teda potrebné dve-tretiny hlasov nenájdu. Impeachment krajinu rozdelil a ešte viacej polarizoval. Vďaka nemu môžeme vidieť medziľudské diskusie, ktoré sa medzi oboma tábormi vedú v štýle "na život a na smrť". Dôsledkom pokusu o odvolanie Donalda Trumpa z funkcie prezidenta Spojených štátov v novembri bude mať za výsledok masívnu mobilizáciu jeho voličov v novembrových voľbách. Pre demokratov, ktorý sa posúvajú masívne doľava tu je však ešte jeden omnoho väčší problém. Stráca stredového voliča. Stredový voliči, ktorí žijú najmä v tzv. "swing states", čiže štátoch, v ktorých nie je masívna prevaha podpory jednej strany. Obyvatelia týchto štátov (medzi ne patria i vyššie spomenuté štáty "Rust Beltu") každé štyri roky rozhodnú o voľbách tým, že sa pri svojej voľbe neviažu ani tak na stranu, ako na konkrétneho kandidáta a jeho program. Stredoví voliči nemajú radi extrémy. A na tom demokrati týchto voličov stratia. Stredový volič si v novembri porovná, aké dve voľby má. Na jednej strane je to súčasný prezident, ktorý nemá práve najkrajšiu minulosť, ale je tu už štyri roky, dal dokopy ekonomiku a nebola to úplná katastrofa. Na druhej strane tu je strana, ktorá chce narýchlo vštepí krajine ultra-ľavicové myšlienky, ktorý  zmení ekonomický model krajiny, skrz rapídne zvyšovanie daní a kvantá regulácií a okrem toho krajinu neskutočne zadĺži rôznymi sociálnymi programami, ktoré k už teraz obrovskému dlhu pridajú ďalšie stovky miliárd dolárov.

Po zvážení vyššie uvedených argumentov môžeme teda očakávať, že ďalšie štyri roky sa v Bielom dome žiadna zmena konať nebude a dopadne to rovnako ako v Británii. Už teraz môžeme byť zvedavý, ako sa po tomto novembrovom vytriezvení rozhodne ľavica transformovať tak, aby bola medzi ľuďmi opäť populárna.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Ivan Mikloš

Aby nám nevládli Marťania (píše Ivan Mikloš)

Mečiarovi voliči z roku 1998 a 2002 sa chystajú voliť už o pár dní Fica a jeho stranu.


Už ste čítali?