(Blog vyjadruje osobný názor autora.)
"Policajné zložky odhalia korupciu. Prokurátor podá žalobu. Súdy dotyčných odsúdia a tí skončia za mrežami. Trestanie korupcie je zo strany štátnych zložiek tak dôsledné, že kauzy a korupcia na Slovensku vymierajú, našej krajine sa začína dariť, štátne úrady si opäť získajú dôveru občanov a všetko je tak, ako má byť." - Znie to super, však? V realite to ale funguje úplne inak.
"Polícia korupciu neodhaľuje. Prokuratúra žaloby nepodáva. Súdy dotyčných neodsúdia a zločinci za mrežami nekončia. Trestanie korupcie je zo strany štátnych zložiek takmer nulové, takže sa týždenne vyplavujú nové kauzy a túto rakovinu spoločnosti - korupciu nevieme vyhubiť. Dôvera občanov v spravodlivé súdnictvo alebo políciu je pravidelne na najnižších priečkach v rámci Európskych krajín. Veci sú tak, ako byť nemajú, v spoločnosti panuje atmosféra bezmocnosti a celé to pomáha jedine extrému." - Toto je dnešné Slovensko.
Policajné zložky korupciu neodhaľujú. Ak sa niekde predsa len nájde čestný policajt, ktorý ju odhalí a začne riešiť, tak mu je prípad odobraný niekým zhora. Štát ročne stratí na korupcii miliardy eur (optimistické odhady hovoria o 11-stich miliardách eur ročne). Miesto trestania skorumpovaných politikov polícia trestá za korupciu lekárov a učiteľov kdesi v regiónoch a chváli sa tým na sociálnych sieťach. Hoc je trestanie takýchto ľudí nutné, v porovnaní s ich nečinnosťou u politikov alebo oligarchov takéto správy pôsobia priam smiešne.
Áno, ľudia ktorí s týmto textom nesúhlasia si určite povedia, že zločiny sa na Slovensku vyšetrujú. Je pravdou, že je zopár ojedinelých prípadov, ktoré nemôžu ostať zabudnuté, lebo hnev spoločnosti bol príliš veľký. Ladislav Bašternák bol odsúdený na základe tlaku ľudí, ktorí zorganizovali Protikorupčné protesty. Marián Kočnerovi a Pavlovi Ruskovi zateká do topánok, pretože miesto lokálnych klamstiev kopli do Amerického kolosu, ktorý na Slovensku funguje pod CME. A do tretice vražda dvoch mladých ľudí vo februári 2018, protesty Za slušné Slovensko a odhalenie zločincov vyšetrovacím tímom pod vedením Petra Juhása - ktorému dodnes policajný prezident i riaditeľ NAKA zakázali verejne rozprávať v médiami. Okrem týchto troch káuz, ktoré v spoločnosti vyvolali nadmerný hnev vieme počet vyšetrovaní, ktoré nemali výsledok "Skutok sa nestal" zrátať na prstoch jednej ruky.
Týždeň čo týždeň sa na povrch vypláva ďalšie bahno. A to len vďaka novinárom. Bez nich by sme ani len nevedeli, čo sa tu všetko deje a ako je naša krajina úplne - morálne i finančne - devastovaná korupciou, kauzami, úplatkárstvom, atď. Na Slovensku je však jeden človek, ktorý by mal miesto novinárov týždeň čo týždeň (či už priamo fyzicky alebo skrz svojich hovorcov) vystupovať pred kamerami alebo inak oznamovať verejnosti to, aké nové zločiny sa odhalili a čo sa s nimi bude robiť. Vyjadrenia tohto typu som však od tohto človeka nikde nevidel už celé mesiace. Je ním generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
Generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť všetkých prokurátorov. Môže im odňať prípady a dať ich niekomu inému (popr. začať ich vyšetrovať sám). Dozerá na všetkých policajtov, ako prípady vyšetrujú a môže prípady aj sám vyšetrovať. Vznáša žaloby, ktorými začína súdne procesy a môže rušiť rozsudky. Má nespočetné množstvo právomocí z ktorých vyplýva, že vo svojej podstate je jednou z najmocnejších a najdôležitejších osôb v štáte. Ak sa pozrieme do zahraničia, tak osoba generálneho prokurátora koná s vysokým pracovným nasadením v prospech a dobro občanov svojej krajiny. U nás generálny prokurátor akosi zmizol.
Zo strany moci sme vždy počúvali, že keď chceme niekoho potrestať, potrebujeme na to priame a usvedčujúce dôkazy. Za posledné mesiace sme mohli vidieť pravidelné dávky z Kočnerovej Threemy, ktoré nám ukazujú skorumpovanosť sudcovského stavu. Mohli sme vidieť na videu rozhovory medzi Jánom Počiatkom (vtedy minister financií) a Dobroslavom Trnkom (vtedy generálny prokurátor) o tom, ako Slota ukradol dve miliardy, a Trnka sa z toho akurát tak smeje a Počiatek považuje za problém, že Fico nedostal polovicu a bol oholený. Po rokoch vyšla von nahrávka Gorily. A napokon sme mohli byť svedkami rozhovoru, z ktorého vyplýva, že súčasný generálny prokurátor Čižnár o Gorile vedel a počul ju. A nespravil nič. Nič, ktoré asi všetko vysvetľuje.
Ak neodhaľujete každo-týždenné kauzy a tie, ktoré vďaka poriadnych novinárom vyjdú na povrch neriešite, nie je to náhoda. Dokazujete, že ste súčasťou systému, ktorý máte kontrolovať a v prípade káuz proti nemu bojovať. Sľúbili ste nám, že tu spravíte peklo, ale jediné peklo tu funguje vďaka vašej nečinnosti. Nie je možné, že jediný postih pre skorumpovaného sudcu je to, že sa vzdá svojej funkcie alebo že Trnka ešte behá po slobode. Takýchto príkladov máme desiatky len za poslednú dobu. Vaše prázdne reči nám dokázali, za koho kopete a čo robíte vo svojej funkcii. Tipujem, že do volieb sa nám ani len radšej neukážete, lebo ste si vedomý, že nemôžete verejnosti neustále klamať, preto ste niekde zalezený. Tento rok nás čaká voľba generálneho prokurátora a na príklade pána Čižnára je krásne vidieť, ako veľmi bude dôležité aké strany budú po februárových voľbách súčasťou vlády, ak chceme, aby sa dala naša krajina na nohy a aby sme sa mohli stať spravodlivým štátom. Robert Fico sa pred voľbami do funkcie generálneho prokurátora (2013) vyjadril, že skutočnosť, že Jaromír Čižnár je jeho spolužiak a priateľ by ho nemala diskvalifikovať a považoval ho za najlepšieho možného kandidáta. Po siedmich rokoch sa ukázalo, prečo bol pre Fica Čižnár najlepším kandidátom.
