Každý šiesty hlas prepadne, možno každý tretí

Autor: Filip Bajtoš | 12.2.2020 o 8:00 | (upravené 13.9.2020 o 23:57) Karma článku: 2,65 | Prečítané:  547x

Slovensko potrebuje zmenu. Zmenu chcú i voliči. Treba sa však zamyslieť, kto nám je tú zmenu schopný poskytnúť a koho prítomnosť môže zmenu na Slovensku stopnúť. Kandiduje dvadsaťpäť strán. Šancu má maximálne desať z nich.

Témou týchto volieb je zmena. Sľubuje nám ju v podstate takmer každý. Prvého marca zistíme, kto ju bude napokon stelesňovať. Už teraz však vieme povedať dva fakty, ktoré z volieb vyplynú. Za prvé, voľby rozhodnú tí, o ktorých by sme to na prvý pohľad nepovedali. Za druhé vieme povedať, že množstvo voličov ostane naštvaných a sklamaných, nakoľko ich hlas ostane nevypočutý. 

V týchto voľbách kandiduje dvadsaťpäť strán. Istých to má šesť strán - Smer-SD, ĽS-NS, ZA ĽUDÍ, OĽaNO (NOVA, KÚ, ZMENA ZDOLA), PS/Spolu a SME RODINA. Ďalšie tri strany to majú otázne - SNS, KDH a SaS. Ostatné strany sa do parlamentu nedostanú. Počínajúc stranou Most-Híd a končiac Slovenskou ligou. Ak chceme, aby po voľbách vznikla slušná vláda, tak najpodstatnejšia je práve druhá a tretia skupina strán. Čiže strany, ktoré sa do parlamentu možno nedostanú alebo strany, ktoré sa do parlamentu určite nedostanú. Počet hlasov daný týmto stranám určí zloženie budúcej vlády. Počet hlasov určí to, či nám budú vládnuť korupčníci spolu s extrémistami, či nastane volebný pat alebo či bude vládnuť slušná vláda. 

Vo voľbách do NR SR v roku 2016 sa do parlamentu nedostalo KDH. Malo 4.94%. To znamená, že ak by o 0.61% (v reálnych číslach približne 1 500 hlasov) viac ľudí volilo KDH, tak by sme tu dnes možno nemali vládu Smeru-SD, SNS a Mostu-Híd. Veci by sa jednoducho vyvíjali úplne inak. Rovnaká situácia môže nastať aj posledný februárový deň tohto roku. Bude stačiť pár hlasov, aby výsledok volieb dopadol úplne inak. Každý jeden hlas zaváži. I to je jeden z dôvodov, prečo ministerke Sakovej (Smer-SD) vadí rekordná účasť voličov zo zahraničia - cca. 60-tisíc, čo vo voľbách môže predstavovať 2.5% - 3% hlasov. 

Jeden z najväčších problémov Slovenska je momentálne obrovské sklamanie Slovákov z politiky. Veľká časť obyvateľov po dlhej vláde Smeru-SD na politiku rezignovala (niet sa čomu čudovať) a výsledkom je to, že istá časť jednoducho nebude voliť tradičné politické strany - to vysvetľuje nárast ĽS-NS, OĽaNO a aj existenciu strany SME RODINA. Po týchto voľbách to však bude sklamanie u ľudí, ktorí politiku denno-denne nesledujú ešte väčšie, keďže nás čaká veľké prepadávanie hlasov. Na detailnejšiu predstavu sa pozrime na reálne čísla. Momentálne majú pri prieskumoch strany, ktoré sa nedostanú do parlamentu dokopy 16% (AKO) alebo 15.6% (FOCUS).  To znamená, že každý šiesty hlas prepadne. Zástupcu v parlamente nebude mať okrem iného prvý-krát v histórii Slovenska takmer pol miliónová maďarská menšina. O tom, že kandiduje prílišné množstvo strán svedčí i fakt, že úmysel kandidátov je často kontra-produktívny s dopadom, ktorý ich kandidatúra má. Farmári z východu si toho vytrpeli mnoho. Či už to bola talianska mafia, fyzické útoky alebo grófka Rošková, ich potrebe založiť si stranu "MÁME TOHO DOSŤ" sa dá porozumieť. Vo výsledku však uškodia sami sebe. Demokratickej opozícii, ktorá im vie ako jediná pomôcť vezmú 0.3% (FOCUS). Rovnaký príklad je Demokratická strana na čele s Jozefom Rajtárom. Ak majú páni Rajtár a Galko naozaj záujem o lepšie Slovensko, tak sa mali po odchode z SaS z politiky stiahnuť, nie pokračovať v inej strane. Demokratická strana nevezme 0.8% (AKO) voličov Smeru-SD alebo ĽS-NS, Demokratická strana vezme toľko potrebné hlasy SaS alebo inej opozičnej strane. 

Už teraz vieme, že každý šiesty hlas prepadne. Zdá sa Vám to veľa? Tak to sa pozrime na trojicu - SaS, KDH a SNS. V prieskumoch agentúry AKO majú cez šesť percent, vo FOCUSe majú tesne nad päť percent. To znamená, že ktokoľvek z tejto trojice sa do parlamentu nemusí dostať. Dá sa predpokladať, že strana Štefana Harabina - Vlasť - bude brať voličov SNS. Ak sa SNS do parlamentu nedostane, tak to pochová sny Smeru-SD na zostavenie vlády. Na druhej strane sa však môže pokojne stať, že sa do parlamentu nedostane SaS a KDH, tým pádom nevznikne slušná vláda. Koniec koncov sa môže pokojne stať, že každá z trojice bude mať tesne pod päť percent. Tento scenár, ktorý nie je až taký nereálny by znamenal, že prepadne cca. 30% hlasov všetkých voličov, takmer každý tretí hlas - t.j. každý tretí občan nebude mať svojho zástupcu v parlamente. Čo s tým?

Na Slovensku vznikajú politické strany každé jedny voľby. Strany "na jedno použitie". Okrem nich existujú strany, ktoré nikdy nemali a nikdy nebudú mať nijakých zástupcov ani na regionálnej úrovni. Mnohé strany sú centralizované v Bratislave, majú minimálne zastúpenie regiónov Slovenska a majú malý počet členov, ktorý nemienia zvyšovať. Je na zamyslenie, či by sa podmienky pre založenie strany nemali sprísniť, či už z hľadiska celoslovenského zastúpenia členov, počtu členov a podobne. Ak by sa to však nesprísnilo, stále je na zodpovednosti najbližšej vlády, aby dala všetko do normálu. Ak vznikne slušná vláda a občania sa začnú mať konečne dobre, časom extrémistické strany, populistické hnutia a mikro-strany "na jedno použitie" zaniknú prirodzene. Ľudia sa od nich jednoducho odvrátia. 

(Zdroj titulnej fotografie - TASR)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?