Kto nahradí Angelu Merkel?

Autor: Filip Bajtoš | 8.3.2020 o 3:48 | (upravené 14.9.2020 o 0:03) Karma článku: 4,18 | Prečítané:  1559x

Éra Angely Merkel je na konci. Patrila medzi najvýraznejších svetových politikov posledných dvoch dekád. Vo svojej funkcii budúci rok končí a Kresťanskodemokratická únia si koncom apríla zvolí svojho nového predsedu.

Angela Merkel začala pôsobiť v politike po zjednotení Nemecka. Po tom, ako bol Wolfgang Schäuble (súčasný predseda Bundestagu) nútený odstúpiť z postu predsedu Kresťanskodemokratickej únie (CDU) sa v roku 2000 stala predsedníčkou strany. Päť rokov na to sa stala prvou ženou na poste nemeckej kancelárky. Ovplyvňovala politiku na celoeurópskej úrovni a z Nemecka spravila bod stability v únii. Z postu predsedníčky strany odstúpila v roku 2018 a zároveň vyhlásila, že po skončení jej mandátu na poste kancelárky (2021) sa už nebude uchádzať vo voľbách o žiadnu funkciu. Nasledovali voľby nového predsedu CDU, ktoré vyhrala Merkelovej favoritka Annegret Kramp-Karrenbauer. Jej pôsobenie na poste predsedu strany však netrvalo dlho. Poslanci CDU spoločne s AfD zvolili za durínskeho premiéra Thomasa Kemmericha (FDP), hoci hlasovanie s AfD bolo zo strany centrály zakázané rovnako ako akákoľvek spolupráca s touto stranou na akejkoľvek úrovni. Problém bol o to vypuklejší, keďže durínsky predseda AfD Björn Höcke stelesňuje najradikálnejšiu časť strany. Annegret Kramp-Karrenbauer odstúpila a ukázalo sa, že nasledujúce voľby nového predsedu CDU budú zároveň bojom o podobu strany.

Jedným z momentov, kedy si Angela Merkel pravdepodobne uvedomila, že jej politické pôsobenie sa blíži ku koncu boli minulé voľby do Bundestagu (2017), v ktorých mal tandem CDU/CSU 32.9% t.j. najhorší výsledok od roku 1949. Už vtedy sa hovorilo, že si hľadá nasledovníčku, ktorá bude pokračovať v Merkelovej politickej línii a bude pochádzať zo stredového prúdu strany. Keď však Annegret Kramp-Karrenbauer na svojej stoličke zlyhala, konzervatívny a výrazne pravicovejší prúd strany začal nahlas hovoriť o tom, že Merkelovej prílišný posun strany do politického stredu bol chybou a strane koniec koncov uškodil. Voľby nového predsedu budú 25.-teho apríla a v hre sú momentálne traja kandidáti.

Friedrich Merz reprezentuje konzervatívno-pravicové krídlo strany. Bývalý predseda frakcie CDU/CSU v Bundestagu (2000-2002) a veľký rival Angely Merkel, ktorý bol dlhodobo v ústraní sa vrátil zo súkromnej sféry (pôsobil napr. v investičnej spoločnosti BlackRock) späť do politiky. Za predsedu kandidoval už v decembri 2018, ale bol však tesne porazený (517:482). Medzitým sa však nespokojnosť so stredovým prúdom strany stala ešte vypuklejšou a tak to tentoraz skúša opäť. Za hlavné body jeho politického programu môžeme považovať prísľub o posunutie CDU do jej pôvodných pravicových línií a obnovu politického rastu strany, ktorá je momentálne v úpadku a totálnu zmenu základov strany. Od posunu do pôvodných pravicových línií si sľubuje prepad a pokles percent AfD, ktorá má momentálne 13%-nú  podporu nemeckej verejnosti.

Kandidáti centristického prúdu sú premiér spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Armin Laschet a predseda zahraničného výboru Bundestagu Norbert Röttgen. Dlhšie sa hovorilo aj o tom, že bude kandidovať súčasný minister zdravotníctva Jens Spahn, ktorý sa však napokon týchto volieb nezúčastní. Určite zavážilo i to, že kandidoval už vo voľbách v decembri 2018 a vypadol už v prvom kole s 15.72%. Podporil Armina Lascheta, ktorý následne vyhlásil, že v prípade úspechu navrhne Spahna za podpredsedu strany. Armin Laschet bude na rozdiel od Norberta Röttgena hlavným kandidátom centristického prúdu, nakoľko má za sebou najväčšiu bunku strany (viac než 165 000 členov). Jeho najväčším problémom však je jeho veľmi proruská politika i to, že pravdepodobne pád strany nezastaví. 

Okrem týchto troch kandidátov sa hovorí aj o možnej kandidatúre Markusova Södera, ktorý je predsedom sesterskej CSU a zároveň bavorským premiérom. Hoci je v Bavorsku veľmi populárny, tak presun z CSU do CDU by bol veľmi netradičný a ako silný katolík by v protestantskom severe krajiny našiel len veľmi malú podporu. Nečakaná kandidatúra, ktorá by mohla zmeniť karty sa neočakáva a tak sa aprílové voľby profilujú ako súboj medzi centristami stelesnenými v Arminovi Laschetovi a konzervatívnou pravicou, ktorú reprezentuje Friedrich Merz. Kancelárka Merkelová vyhlásila, že - na rozdiel od minulých volieb - do volebného procesu nebude nijako zasahovať a nepodporí nikoho.

Čo bude znamenať nový predseda CDU pre Nemecko a ako bude vyzerať budúca vláda? Je jasné, že centrizmus strane v raste nijako nepomôže a maximálne to zastaví preferenčný prepad (momentálne 26-27%). Na jednej strane bola už nemecká verejnosť presýtená Merkelovej dominanciou v nemeckej politike, ale za prepad strany môže i uvoľnenie pravicových pozícií pre AfD - porušenie pravidla nemeckej politiky, že žiadna väčšia strana nemôže byť viac v pravo ako CDU. Od budúceho predsedu CDU bude závisieť i podoba budúcej vládnej koalície. Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD), kedysi jeden z dvoch hlavných pilierov nemeckej politiky padla na najhoršie čísla v svojej povojnovej histórii (12-16%). Mohli za to vnútorné konflikty v strane i rapídny nárast Zelených, ktorí sa stali druhou najsilnejšou stranou (23-26%) a nie je vylúčené, že ak sa CDU nedá dokopy, tak že sa do budúcoročných volieb nestane víťaznou stranou. Ako sa teda premietne funkcia nového predsedu do výsledkov parlamentných volieb?

Ak vyhrajú centristi na čele s Laschetom, a podarí sa im zastabilizovať preferencie, tak môžeme očakávať pokračovanie veľkej koalície, avšak miesto SPD budú koaličným partnerom Zelení. Ak sa Laschetovi preferencie nepodarí zastabilizovať, popr. rast Zelených bude pokračovať čo i len z menšej časti na úkor CDU a FDP, tak môžeme očakávať po voľbách zostavenie červeno-červeno-zelenej koalície tvorenej zo strany Zelených, SPD a radikálno-ľavicovej Die Linke, ktorá je nasledovníkom Sozialistische Einheitspartei Deutschlands, čiže bývalej východonemeckej komunistickej strany. Táto koalícia by Nemecko posunula totálne doľava a zmenila by smerovanie krajiny, na aké sme zvyknutí. Jedinú šancu môže strana vidieť teda vo Friedrichovi Merzovi. Ako jediný má šancu na to, aby vrátil stranu na jej pôvodné percentá a zároveň oslabil AfD, čím by zastabilizoval nemecký politický systém (keďže na rozdiel od Rakúska - koalícia ľudovcov z ÖVP a nacionalistov z FPÖ - je koalícia z takouto stranou neprijateľná a politicky nemožná). V prípade, že by sa mu to podarilo, tak je možný vznik koalície CDU/CSU s malou liberálno-pravicovou FDP, vďaka ktorej by Nemecko ostalo už spomínaným symbolom stability únie a zároveň by tvorilo protiváhu voči liberálno-ľavicovým vládam v západnej Európe.

A predsa, víťazstvo silne proruského Lascheta je v kombinácii s tým, že Marcon je ohúrený Putinom to najmenej, čo momentálne ako Európa potrebuje. 

(Zdroj titulnej fotografie - PA Images)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?