Kam ďalej Viktor?

Autor: Filip Bajtoš | 7.4.2020 o 3:54 | Karma článku: 3,69 | Prečítané:  1064x

Ak raz prekročíte nejakú hranicu, ťažko sa už vrátite späť. Na pozadí diania okolo koronavírusu sa dejú v Maďarsku obrovské zmeny. Zmeny, ktoré sa môžu stať ľahko trvalými.

Viktor Orbán je svojským spôsobom fenomén. V celej Európe pravdepodobne neexistuje človek, ktorého by sa vo vrcholovej politike držal tak dlho. Vidíme pár výnimiek v Nemecku (Angela Merkel či Wolfgang Schäuble) či na Slovensku (Robert Fico a ešte donedávna Béla Bugár) avšak byť v tomto odvetví dvadsať a viac rokov je v demokratických krajinách skôr raritou. Byť populárny a vyhrávať demokratické voľby sa však nedá donekonečna. Niektorí si to uvedomia skôr a odídu so cťou do ústrania a iní, ktorí sa s týmto faktom nevedia zmieriť ostávajú až do samého konca a odchádzajú s potupou. A potom je tu Viktor Orbán, ktorý síce vie, že populárny nebude večne, zároveň sa však nechystá nikam odísť, keďže predčasný odchod by bol pre neho osobne jednoznačným ohrozením rovnako, ako pre mnohých jemu podobných.

Prvý-krát sa Viktor Orbán dostal do verejného diania počas pádu komunistických režimov v strednej a východnej Európe. A odvtedy z verejného diania neodišiel. Ako líder študentského hnutia "Aliancia mladých demokratov" sa podieľal na revolúcii a páde režimu v Maďarsku. Dnešný Viktor Orbán toho však so svojím ja z čias októbra 1989 toho veľa nemá. Už nie je tým mladých anti-sovietskym študentom, ktorý žiada slobodné voľby. Dnes je pro-východným politikom, ktorý slobodné voľby obmedzuje. "Aliancia mladých demokratov" sa pretransformovala pred prvými slobodnými voľbami na "Maďarský občiansky zväz" - politickú stranu Fidesz a Viktor Orbán s ňou stihol vyhrať takmer každé parlamentné voľby od roku 1998. 

V Maďarsku bol v parlamente od tridsiateho marca schválený neobmedzený výnimočný stav, ktorého výsledkom je stav, v ktorom Orbán vládne dekrétmi, ktoré nepodliehajú parlamentu. Teda vlastne autokratická vláda jedného muža. Takáto zmena sa nestáva len tak. O čo mu teda ide?

Sú tu dve možnosti toho, čo bude ďalej. Obe možnosti majú však rovnaké odôvodnenie, ktoré vysvetľuje i konanie Viktora Orbána. Tým vysvetlením je korupcia a túžba byť pri moci. Viktor Orbán jednoducho odísť nemôže. O Maďarsku sa hovorí ako o jednej z najskorumpovanejších krajín Európy, ktorú ovládajú Orbánovi oligarchovia. Pred pár rokmi si celý svet všimol, ako sa skorumpovaným rumunským sociálnym demokratom všetko vrátilo a stačilo málo času, aby mnoho z nich (vrátane vrcholových politikov) skončilo vo väzení. A toto nechce pripustiť. Pred rokmi sa dal na cestu, z ktorej už niet návratu späť. Ako sa to celé bude teda ďalej vyvíjať?

Máme dve možnosti. Jedna je zlá v podstate len pre Maďarsko a tá druhá pre celú Európu. Prvou optimistickejšou možnosťou je falošná hra na diktatúru. Štáty Európskej únie i maďarská opozícia hovoria o tom, ako Orbán zo dňa na deň totálne demontoval demokraciu. A bude sa o tom hovoriť zakaždým, keď sa spomenie Maďarsko či premiérove meno. Z demontáže sa však môže veľmi ľahko vykľuť chladnokrvný kalkul. To, že podpora vládnucich politikov počas tejto krízy rastie naprieč celým kontinentom je fakt. Ľudia sa začali opierať o svojich súčasných záchrancov, Maďarsko nevynímajúc. Orbánova podpora sa ešte viacej zvyšuje. Táto kríza však skôr či neskôr skončí a po jej odznení sa môže Orbán svojich právomocí jednoducho vzdať a bezproblémovo vrátiť legislatívny proces späť do rúk parlamentu. A to bude moment, kedy sa jeho podpora ešte viac zvýši, keďže tento moment využije na to, aby ukázal, že je "demokrat" a celá domáca opozícia či Európska únia, ktorí hovorili o akejsi diktatúre klamali a zbytočne ním strašili. Jednoducho chceli zle Maďarsku. Takúto i podobnú rétoriku budeme môcť následne počúvať. Zároveň spustí veľkú ekonomickú obnovu krajiny, ktorej ekonomika bola silne poškodená kvôli vírusu. To mu zabezpečí ešte dve-tri funkčné obdobia a následne bude môcť pomýšľať nad politickým dôchodkom napríklad vo forme toho, že sa stane prezidentom (v súčasnosti má ešte len 56 rokov). O to, že by voľby prehral sa báť nebude, keďže rád mení volebný systém vo svoj prospech. V súčasnosti má v parlamente už tretí-krát ústavnú väčšinu (t.j. dvojtretinovú), hoci získal vo voľbách ledva päťdesiat percent. Jednoducho tu vznikne akási napodobenina systému pseudo-demokracie aký poznáme z Putinovho Ruska.

Tou pesimistickejšou možnosťou, ako sa budú udalosti vyvíjať je to, že súčasný stav pretrvá. Viktor Orbán jednoducho nebude chcieť riskovať, že sa niekedy v budúcnosti stane niečo, čo by ho od moci odstavilo a tak nastúpi na trajektóriu stredoázijských lídrov, ktorí sa moci nevzdávajú a na svojich stoličkách ostávajú do smrti. To, že by v krajine Európskej únie mohla vzniknúť diktatúra by sme si nikdy nevedeli predstaviť. Dnes sa však ukazuje, že žijeme v dobe, kedy sa veci ešte včera nepredstaviteľné stávajú realitou. Nejaké sankcie zo strany únie tento stav nezmenia a situácia v Maďarsku ostane nezvratná. Ak sa maďarský premiér rozhodne ísť touto cestou, tak mu nezabráni ani to, že by náš južný sused skončil ako "raj" vo Venezuele. 

Bude zaujímavé, ako sa s týmito viac či menej negatívnymi scenármi vyrovná Európska ľudová strana (EPP), v ktorej má Fidesz už dlhší čas pozastavené členstvo. Dá sa povedať, že EPP je na Maďarsku momentálne závislá a nevie, ako sa s tým vyrovnať. Bez trinástich hlasov od Fideszu by nebola zvolená ani len predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen - vo voľbe na predsedníčku získala 383 hlasov z 374 potrebných. V prípade, že bude Fidesz z EPP vyhodený, tak môžeme očakávať, že bude vrúcne prijatý do frakcie "Identita a demokracia" k politikom akými sú napríklad Matteo Salvini či Marine Le Pen. Na jednej strane bude "prémiovým" členom tejto frakcie, na strane druhej však stratí svoj vplyv, ktorý členstvom v EPP rozhodne má. Pre Viktora Orbána bude táto otázka kľúčová, kedže tak, ako u nás Smer-SD na čele s Róbertom Ficom všetko zakrývajú falošnou pozlátkou sociálnej demokracie a sociálneho štátu, tak Viktor Orbán v Maďarsku všetko zakrýva do pozlátka fejkového národného konzervativizmu a politika akože celoeurópskeho významu.

Na Maďarsku je krásne vidieť, kam môže viesť politika silných pästí. Kým my sme sa v roku 1998 zbavili nášho Mečiara, Maďarsko v rovnakom roku získalo svojho Orbána. A čo na to slovenská politika? Prešlo len pár týždňov od volieb a Andrej Danko skončil na smetisku dejín. Za svoje štyri roky predsedania Národnej rade tu zaviedol zvláštny trend očarenia Orbánom a maďarským systémom. Najmä v prípade SNS bolo očarenie Maďarskom veľmi zvláštne. Najmä ak spomenieme stále častejšie spomínané vízie konceptu Veľkého Maďarska v kontexte prichádzajúcej storočnice od Trianonu. Toto očarenie vo viacerých ohľadoch prebrali dnes i niektorí vládny politici. Môžeme avšak očakávať, že nám už prestanú dávať túto krajinu za príklad. A keď sa dnes pozrieme smerom na juh, môžeme byť vďační, že Robert Fico v rokoch 2012-2016 nemal ešte podobné chúťky. To, či to bolo z dôvodu toho, že si ešte neuvedomil, že musí konať alebo si myslel, že ďalšie voľby bude i naďalej vyhrávať ostane záhadou. Dá sa však povedať, že pociťuje závisť pri pohľade na svojho bývalého kolegu sediaceho v Budapešti. 

To, čo sa momentálne deje nie je obvyklé. Potom, čo táto kríza spôsobená vírusom COVID-19 pominie ešte len uvidíme, ako vyzerá všetko, čomu sme sa počas krízy venovať nemohli. A nie je toho vôbec málo. Situáciu v Maďarsku sme si už opísali, v Taliansku ďalej rastú euroskeptici, podpora obyvateľov voči Číne sa zdvihla a Schengen len tak  rýchlo a ľahko pravdepodobne neotvoríme. Nebuďme prekvapení, ak sa bude musieť zachraňovať samotná Európska únia potom, čo tento vírus zmizne. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Petra Šabatu

Chvála Igora Matoviča - podmienená, ale chvála

Ako zvládol prvé týždne vo funkcii premiér a jeho koaličný tím, je vlastne zázrak.

Cynická obluda

Kaliňákovitejší, než Kaliňák

Podľa ministra vnútra môže štát urobiť repatriantom v štátnej karanténe čo len chce, lebo si neupratali plechovku od piva.


Už ste čítali?