Príbeh OZ Nespi-Spiš

Autor: Filip Bajtoš | 12.6.2020 o 15:43 | (upravené 13.9.2020 o 22:36) Karma článku: 2,22 | Prečítané:  289x

Bolo nás viac, ktorým v Spišskej Novej Vsi chýbal istý typ spoločenských akcií. Tak sme s priateľmi založili OZ Nespi-Spiš a začali sme sa realizovať. Občianske združenie momentálne rušíme a nastal čas na záverečné zhodnotenie. 

Nápad založiť občianske združenie prišiel v roku 2017. Bolo nás viac, ktorí sme mali záujem organizovať rôzne podujatia. Hoci sme sa viacerí predtým ani len nepoznali alebo poznali len tak "z videnia", povedali sme si, že to skúsime pod nejakou spoločnou značkou. Po skúsenostiach s projektom MP, resp. mládežníckym parlamentom mesta Spišská Nová Ves sme sa zhodli na tom, že "neformálna skupina" nie je najlepšou formou na dlhodobé fungovanie. Tak sme v januári 2018 oficiálne založili občianske združenie Nespi-Spiš. Po dva a pol roku občianske združenie rušíme, keďže v Spišskej Novej Vsi sa už väčšina z nás nezdržiava a sme presvedčení, že je zbytočné takýto projekt umelo udržiavať pri živote. 

Myslím, že za tých dva a pol roka sme si ukázali, že keď chce človek v meste niečo zorganizovať, tak to nie je také ťažké, ako sa môže zdať. Stačí partia ľudí, ktorí si vedia navzájom pomôcť a hlavne treba chcieť. V priebehu tridsiatich mesiacov sme zorganizovali približne dvadsať podujatí. Boli to napríklad diskusie s rôznymi osobnosťami verejného života, niekedy i na ťažké témy. O anorexii s Vavi Sedilekovou, o charite s Ľudmilou Kolesárovou (Dobrý Anjel) a Alexandrou Hovancovou (Charita svätého Jozefa), mudrovačka s Vladimírou Ledeckou (dnes Marcinkovou), o občianskej angažovanosti s Karolínou Farskou, o Nežnej revolúcii s Petrom Zajacom či o práci novinára s Marekom Vagovičom. Ďalej to boli rôzne workshopy, fóra a besedy, ktorými sme sa snažili pomôcť študentom. Dve medické fóra, kde sa hovorilo i tom, ako vyzerá štúdium medicíny na vysokej škole. Beseda ku dňu Zeme. Prezentácia o našich spojencoch a NATO s organizáciou STRATPOL. Workshop o experimentálnej fyzike s pánom Brovkom a Štubňom. Alebo i príprava na SCIO testy. Niekedy sme robili i dlhodobejšie projekty, medzi ktoré patrili tri letné školy pre Rómov v Markušovciach a víkendové skautské hry i počas roka. Okrem toho to boli i rôzne akcie reflektujúce na aktuálne dianie, ako napríklad zbierka pre charitu či predvolebné diskusia kandidátov na post primátora Spišskej Novej Vsi. Aspoň takto približne vyzeral zoznam našej dva a pol ročnej práce. 

A čo ma tento čas s OZ Nespi-Spiš naučil? Skúsim to spísať aspoň v pár bodoch.

  • Na podobný typ akcií vám prídu z minimálne z polovice tí istí diváci a relatívne rýchlo spoznáte svoju cieľovku.
  • Ak je v meste ktokoľvek, kto taktiež podporuje občiansky sektor, tak vám bez rád problémov pomôže, hoci ste sa dovtedy možno ani nepoznali.
  • Nájde sa veľa ľudí, ktorí vo voľnom čase nič podobné nerobia, ale budú vám pri každej možnej príležitosti hovoriť, ako to, čo robíte stojí za nič a budú vám dávať patent na rozum.
  • Nájde sa minimálne rovnako veľký počet ľudí, ktorí si myslia, že vás niekto riadi a hovorí vám, čo máte robiť. Najčastejšie to odôvodnia argumentom, že ste príliš mladí. 
  • Ak vám aj veria, že to robíte sami od seba, tak si myslia, že to robíte za veľké peniaze, ktoré pochádzajú bohvie odkiaľ.
  • Väčšina hostí, ktorá nebola z východu bola vždy prekvapená, že Spišská Nová Ves je relatívne väčšie a pekné mesto.
  • Ak máte spoločný cieľ, tak vám to vie ísť s vašimi kolegami prekvapivo ľahko, hoci ste sa predtým možno ani len nepoznali.

Osobne však pre mňa bolo najväčšou skúsenosťou to, že snaha o fungovanie rôznych komunitných či iných aktivít nie je márna ani mimo krajských miest. Treba však jasne povedať, že v stredne-veľkých okresných mestách je to ťažšie, keďže na to nie sú až tak ideálne podmienky. Myslím si teda, že ak by chcel niekto v budúcnosti vybudovať v Spišskej Novej Vsi nejaký občiansko-kultúrny projekt, tak s ním môže uspieť, ak to bude robiť dobre. Snažili sme sa rovnako, ako napríklad OZ Mladí ľudia a život robiť niečo pre toto mesto. Teraz však končíme, keďže každý z nás ide iným smerom. 

Tento článok pre mňa slúži v podstate ako epilóg za jedným projektom, ktorému som sa spoločne s priateľmi v živote venoval. Snažil som sa aspoň v skratke zhrnúť to, na čom sme za ten čas robili a aspoň v pár bodoch spomenúť, čo som si všimol/naučil sa. Na záver teda chcem teda poďakovať všetkým, ktorí tvorili tento tím. Biba, Filip, Vika, Majo, Mirka, a ďalší. Zároveň chcem poďakovať všetkým, ktorí nám za ten čas pomohli akoukoľvek formou. 

Na záver sa by som chcel povedať len jedno. Ak sa nudíte alebo máte viac voľného času, nebojte sa niečo založiť, vymyslieť si nejakú novú aktivitu alebo sa pustiť do nejakého projektu. Sprvoti o tom celom bude možno pochybovať. Po čase však možno zistíte, že to nebolo až také zlé rozhodnutie.

 

 

 

 

 

 

 

 

Bye!

(Zdroj titulnej fotografie a fotografií použitých v článku - Facebook Nespi-Spiš)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?