Odvrátená strana fondu obnovy

Autor: Filip Bajtoš | 24.7.2020 o 16:38 | (upravené 13.9.2020 o 23:59) Karma článku: 2,24 | Prečítané:  493x

Lídri štátov Európskej únie dnes schválili tzv. Fond obnovy známy ako reakciu na krízu spôsobenú COVID-19. Takmer z každej strany počúvame, že nám tento fond pomôže. Môže to byť pravdou ale pozrime sa aj na druhú stranu mince.

O Fonde obnovy sa povedalo veľa, odkedy Charles Michel, bývalý belgický premiér, dnes predseda Európskej rady oznámil na twitteri, že lídri krajín Európskej únie sa dohodli na jeho podobe. Od toho, ako to od základov zmení európsku ekonomiku cez informácie, čo všetko si za to vieme zlepšiť. Málokde sa však hovorí o druhej strane mince čiže o tom, aké sú nevýhody a riziká tohto fondu. Z hľadiska Slovenska ich vieme rozdeliť do niekoľkých rovín. Od domáco-zahraničných cez ekonomicko-politické. Ale začnime pekne poporiadku.

Výsledok samitu je pre Slovensko jasný. Z európskych peňazí budeme mať celkovo k dispozícii viac ako 40 miliárd eur (ak sú tam zarátané i peniaze mimo fondu obnovy z predchádzajúceho, resp. súčasného programového obdobia). Fond obnovy má v podstate slúžiť ako akýsi finančný balíček slúžiaci na podporu európskej ekonomiky po kríze spôsobenej COVID-19. Hoci ešte presne nevieme, ako sa bude vyvíjať nezamestnanosť a ďalšie ukazovatele, tak pri pohľade na Spojené štáty - ktoré majú flexibilný zákonník práce a zmeny sa tam odzrkadľujú ihneď - vieme povedať, že to nebude práve najpríjemnejšie. Lídri krajín Európskej únie sa teda zhodli, že je na čase, aby sme si ako Európska únia spoločne požičali a zároveň si za tieto požičané financie budeme navzájom ručiť (dlhy sa teda nezarátajú do dlhov národných štátov ale budú figurovať ako spoločný európsky dlh). Čiže Slováci ručia za Maďarov, Nemci za Španielov, Rakúšania za Fínov a tak ďalej, jednoducho všetci navzájom. Dohodlo sa, že peniaze z fondu budú slúžiť na systémové reformy, nie na jednorázové/nesystémové výdaje, v skratke povedané, môžeme spraviť napr. reformu dôchodkového či daňového systému, ale nemôžeme ich minúť na zvýšenie platov zdravotných sestier či iných štátnych zamestnancov. Jediné väčšie obštrukcie robili štáty tzv. sporivej/šetrnej štvorky (Holandsko, Dánsko, Rakúsko a Švédsko), ku ktorej sa neskôr pridalo Fínsko. Chceli znížiť celkový objem fondu a zároveň orientovať viac peňazí na pôžičky, než na granty. Ich snaha bola relatívne úspešná a výsledkom je napokon balík v objeme 750-tich miliárd eur, ktorý je rozdelený na 390 miliárd na granty (inak povedané dotácie - čiže voľné peniaze, pre ktoré stačí splniť len nejaké stanovené podmienky) a na 360 miliárd vo výhodných pôžičkách, ktoré začneme splácať až od roku 2058. Ako budeme teda s týmto fondom na Slovensku narábať?

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) označil túto dohodu za výbornú správu pre Slovensko. Keď hovoril o tom, čo sme všetko vybojovali, tak je otázne, či sa toho nedalo vybojovať viac. Odhliadnuc od Ficových rečí, o ktorých pravosti sa nikdy nebudeme vedieť presvedčiť je otázne, či je toto pre Slovensko práve najlepšia možná dohoda. Premiér bol na takomto samite prvý raz a dá sa preto predpokladať, že ešte nevedel, ako takéto samity fungujú a ako sa na nich vyjednáva. Neviem či premiér, ktorý zažil svoj prvý samit je najlepšia východisková situácia na tvorenie dohody, ktorú budú splácať ďalšie generácie dlhé roky. Dostaňme sa však k tomu, ako budú tieto peniaze na Slovensku spravované. Podľa toho, ako to je momentálne nastavené by ich mala spravovať Veronika Remišová (ZA ĽUDÍ), ako ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Plány na to, čo s týmito peniazmi robiť bude však do EÚ posielať ministerstvo financií, ktoré vedie Eduard Heger (OĽaNO). SME RODINA si už na tieto fondy brúsi zuby a navrhuje spravodlivé rozdelenie fondov medzi ministerstvá (na ktorých mimochodom nefunguje krížová kontrola). A to ešte stále nikto nevie, aké má na tieto veci pohľad pán premiér a to problémy ešte len začínajú. Predbežný návrh/draft toho, aké chceme spraviť reformy a na čo minieme tieto peniaze je nutné odoslať do 15.-steho októbra. Je otázne čo a ako tam pošleme, nakoľko je veľmi veľká pravdepodobnosť, že väčšina nemá pripravené takmer žiadne návrhy. Väčšina ministerstiev je ovládaná populistickými stranami (OĽaNO a SME RODINA), ktorých program bol tvorený pár predvolebnými sloganmi a nemajú pripravené absolútne žiadne návrhy na reformy. Je nutné povedať, že zásadné reformy zvyknú niekedy aj zo začiatku bolieť. Je preto otázkou, či na ne budú tieto strany ochotné pristúpiť. Zároveň je možné, že časť našich budúcich peňazí z tohto fondu prepadne. Eurofondy nevieme čerpať - v tejto kategórii patríme medzi najhorších v únii. A keďže doterajšie vlády mali vo zvyku dávať fondy najmä "našim ľuďom", tak na Slovensku nie je ani len vybudovaný masívny návyk na podávanie si žiadostí a návrhov na fondy. Čo sa týka obštrukcií pri čerpaní, tak pod Veronikou Remišovou sa to zlepší. Ale bude stačiť na to, aby pohla s celou vládou? Ak napokon financie z fondu obnovy pristanú pod Veroniku Remišovú, tak je zároveň možné, že začnú tlaky na to, aby strana ZA ĽUDÍ viac nebola vo vládnej koalícii. Než sa pozrieme  na ďalšie, tentoraz vážnejšie a globálnejšie riziká tohto fondu, povedzme si, čo je to za fond.

Fond, ktorý mnohí označujú za nový osud Európy je vlastne jedno obrovské zadĺženie sa, ktoré ak nevyjde podľa plánu, tak Európe viac uškodí, ako pomôže. Toto zadlženie sa vytvorí zároveň nové dane, ktoré budú slúžiť i na splácanie tohto dlhu. Medzi potenciálne nové dane patria napr. dane z plastov, uhlíkové clá, digitálna daň či daň z veľkých finančných prevodov. Tieto nové dlhy však koniec-koncov nikam nepovedú a nespasia nás. Krátkodobo môžu pomôcť ale dlhodobo skôr uškodia. Grécko sa má dnes lepšie preto, že zaviedlo tvrdé a bolestivé reformy, ktoré napr. také Taliansko odmieta, lebo tam nie je na to klíma. Vláda Giuseppeho Conteho tvorená Hnutím piatich hviezd a Demokratickou stranou je už teraz relatívne nepopulárna a ak začne nedajbože z týchto peňazí presadzovať zásadné reformy, tak ďalšie voľby i tak vyhrá Liga na čele s Matteom Salvinim, ktorá v nich nebude pokračovať, popr. ich zvráti. A čo potom? Španielsko, ktoré bolo ešte donedávna jednou z posledných bášt proeurópskosti dostalo do parlamentu antieurópsku stranu VOX, ktorá má 15% a stále rastie. Čo sa bude diať, ak bude z týchto peňazí tlak z Európy na Španielov? No VOX bude len ďalej rásť. Zároveň vieme povedať, že tieto fondy podporia v niektorých krajinách korupciu. Hoci najmä vďaka tlakom Holandska sa presadila do dohody akási klauzula o tom, že tieto peniaze budú môcť čerpať len krajiny, ktoré dodržiavajú právny štát, tak ešte to nie je nijako konkrétne definované a už dnes napr. Poľsko či Slovinsko oznámili, že akékoľvek takéto podmieňovanie budú vetovať. A keďže je nutný súhlas všetkých, tak taký Viktor Orbán si už môže brúsiť zuby. Nehovoriac, že nevieme, aký názor má na to taký Andrej Babiš, ktorého európske inštitúcie riešia, keďže európske peniaze dával sám svojim firmám. Zároveň sa tu črtá mnoho ďalších otázok, na ktoré dnes ešte stále nepoznáme odpovede. Čo ak niektorá z krajín nebude schopná tieto pôžičky po roku 2058 splácať a nespraví ani tie najnutnejšie reformy? Budeme potom všetci tŕpnuť tak, ako keď visela celá eurozóna na nitkách kvôli Grécku počas minulej ekonomickej krízy? A ako budeme tento potenciálny problém riešiť v budúcnosti? Rovnako? Ďalšími dlhmi? Výsledkom bude opäť to, že hospodárnejší doplatia na menej hospodárnych a do budúcna sa rozdiely len viac a viac prehĺbia. Výsledkom tohto celého fondu je len ďalšia federalizácia únie.

Odhliadnuc od toho, že až na niektoré časti fondu, ako napr. EU4HEALTH (slúžiaci na posilnenie zdravotnej bezpečnosti do budúcna) či nástroj SURE (100 miliárd na zmiernenie nezamestnanosti) toho tento fond s vírusom COVID-19 priamo až tak veľa nemá a skôr slúži ako nejaká nadstavba, ktorá má štáty EÚ opäť raz posunúť bližšie k sebe a tak pokračujeme v trende "Ever closer union", čiže stále bližšej únie. Ak v tomto trende chceme pokračovať, bolo by vhodné definovať si, akú budúcnosť chceme a čo od EÚ očakávame. Aký máme ako krajina názor na federalizáciu? Je napr. federalizácia dobrá či zlá? Nech sa k tejto téme vyjadrujú politické strany i verejnosť. Minulý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v roku 2017 predstavil Bielu knihu o budúcnosti Európy. Tá obsahuje päť alternatív, kam môže ísť EÚ do budúcna. Ever closer union, iba ekonomická únia, dvojstupňová únia, menej ale efektívne či postupná premena na Spojené štáty európske. Rozhodnime sa, ktorý z týchto scenárov ako krajina chceme, lebo to, že nemáme názor a neriešime to, kým dostávame financie z Bruselu nie je dobré. Jednak strácame rešpekt a ak to tak necháme, tak uvedomenie sa môže prísť neskoro. A toto je jedna z veľkých otázok, ktoré stoja pred nami ako krajinou a pred ministrom zahr. vecí Ivanom Korčokom (nom. SaS). Každopádne takéto tlaky na ďalšiu federalizáciu môžu do budúcna úniu ešte viac ohroziť a podporia antieurópskych politikov. 

Čo na záver? Ešte nevieme, či tento fond prejde i europarlamentom, ale dá sa očakávať, že áno. Maximálne budú nejaké pripomienky na to, aby šlo viac peňazí napr. na zelené politiky. Ak sa naša vláda rozhodla tento balík fondu obnovy prijať (jemne sa čudujem Richardovi Sulíkovi) a ideme ho využiť, tak to musíme už musíme premyslieť, aby sme tieto peniaze využili čo najlepšie aspoň my na Slovensku. Časom sa tu môžu vynoriť ďalšie problémy. Čo ak sa napokon tieto financie rozdelia medzi ministerstvá a veľká časť sa minie na hlúposti? Odpovede na tieto a ďalšie otázky zistíme až časom, avšak myslím si, že je vhodné pozerať sa na veci z viacerých strán a rád by som to počul i v širšom diskurze, nech vieme, na čom sme a čo nás čaká.

(Zdroj titulnej fotografie - AP Photo)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?