reklama

Červená hrozba je opäť prítomná

Čína sa stala svetovým hráčom, ktorý svoje autoritárske ambície začína prejavovať naplno.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

(Blog vyjadruje osobný názor autora.)

Čína je momentálne najväčšou výzvou pre slobodný svet. So svojimi 1.4 miliardami obyvateľov je najľudnatejšou krajinou sveta. Tvorí takmer jednu-pätinu svetového HDP. V najbližšom desaťročí by mala predbehnúť Spojené štáty a stať sa najväčšou ekonomikou sveta. Je jednou z piatich krajín, ktoré sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN - majú právo veta. Dnešná Čína bola vybudovaná na krvi približne 45-65 miliónov ľudí, ktorí sa stali obeťami režimu Čínskej komunistickej strany od roku 1949. S touto bilanciou patrí režim tejto východoázijskej krajiny medzi jedny z najhorších v histórii. Hoci od čias Maa Ce-tunga už nie je režim tak priamo brutálny čo sa týka obetí na vlastnom obyveteľstve, gény jeho dnešných politikov ostali rovnaké. Kým bol tento režim uzavretý sám do seba, tak sa nás to "priamo nedotýkalo", avšak dnes sa Čína už stala svetovým hráčom a skôr či neskôr to môžeme pocítiť aj my. To, ako sa demokratické krajiny postavia voči Číne bude jedna z vecí, ktoré definujú 21. storočie a ovplyvnia svet na dlhé roky. O to smutnejšie je, že na Slovensku by táto téma akoby ani neexistovala. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Princíp, akým sa v minulom storočí podarilo zdemokratizovať Taiwan či Južnú Kóreu sa v Číne nepodaril. Po reformách Teng Siao-Pchinga nastala ekonomická liberalizácia, ktorá umožnila vznik silnej strednej triedy. Bol predpoklad, že novo-vznikajúca stredná trieda sa bude domáhať ďalších politických práv a väčšej slobody a bude nasledovať príklad už dvoch spomenutých krajín, kedy po týchto požiadavkách nastala demokratizácia, následné uvoľnenie až napokon režim padol. Stačilo by, že slobodné krajiny by sa tomu prizerali a z Číny by bol dnes náš normálny a spoľahlivý spojenec. Napokon sa tak však nestalo a z Číny sa stala autokracia, ktorá ako jedna z mála neohrozuje len vlastné obyvateľstvo či susedné štáty, ale celý svet. Komunistická strana mala prisilnú moc na to, aby nepripustila zmenu režimu a dnes západ stojí pred otázkou, čo ďalej. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak by sme si dnešnú Čínu porovnali napríklad so Sovietskym zväzom, tak zistíme, že Čína je omnoho ďalej, čo sa týka vplyvu, sily a svojich možností. Medzi to, čo majú (v prípade ZSSR mali) spomínané dve krajiny spoločné je napr. vlastníctvo jadrových zbraní, silná armáda či ovládanie (do väčšej i menšej) miery viacerých bábkových štátov - v prípade ZSSR to bola najmä stredná Európa, v prípade Číny sú to napr. niektoré krajiny Afriky. Lenže kým Sovietov položil na kolená najväčším podielom hnev vlastných obyvateľov vychádzajúci z ich politicko-ekonomického modelu, tak Čína sa s tým svojim naučila perfektne fungovať. Pripustila isté reformy a zvládla ich efektívne pretaviť do reality apropo - buďme radi, že v ZSSR to nezvládli, inak by bol dnes problém mnohonásobne väčší. Čína má dnes moc založenú už nie len na vojenskej sile tak, ako ZSSR v minulom storočí, ale hlavne na technologickom pokroku a ekonomickej sile. V Číne dnes vyštuduje ročne viac budúcich vedcov ako v USA, EÚ Japonku, na Taiwane a v Južnej Kórei dokopy. Zároveň študenti z Číny tvoria najväčší podiel zahraničných študentov na svete (najmä v USA a vo Veľkej Británii). Čo sa týka ekonomickej sily, sú na tom tak, že si vedia viac-menej "kupovať" i rôzne (najčastejšie autokratické) režimy naprieč svetom. Niektoré africké krajiny túto globálnu čínsku ambíciu však po istých skúsenostiach odmietli s tým, že ide o ekonomický neo-kolonializmus. Zároveň spustili obrovskú "Belt and Road Initiative" tzv. Novú hodvábnu cestu. Ide o obrovskú sieť novovybudovanej siete infraštruktúry, ktorá má za cieľ prehĺbiť obchodné ciele Číny. Ide o dva koridory, pozemný (cez Áziu) a námorný (cez Áziu a Afriku) - oba smerujú do Európy. Konkrétne to je sieť železníc, prístavov, diaľnic, plynovodov, ... . Niektoré časti sú už postavené, niektoré vo výstavbe i iné sú ešte len v pláne. Ide o investície v hodnote stoviek miliárd $, často spojené s korupciou v iných autokraciách a po čase sa stále viac a viac prehlbujú obavy z prílišnej "blízkosti" Číny. Napr. keď Srí Lanka prenajala svoj prístav Hambantota Číne na 99 rokov, len 100 kilometrov od pobrežia svojho konkurenta - Indie. Iné krajiny, ako napr. Kirgizsko už zistili, aké to je pustiť si svojho východného suseda k sebe domov a dnes s tým majú problémy. Či už to bolo obrovské skupovanie majetkov, pôdy alebo migrácia smerom z východu. Spomedzi krajín "západného strihu" mala takéto problémy Austrália, hoci nie v takom rozsahu. Čína taktiež často zneužíva krajiny, ktoré sú v zlej finančnej situácii. V Európe napr. zarezonoval prípad, kedy bol Pekingom sprivatizovaný najväčší grécky prístav Pireus.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"If the free world doesn't change Communist China, Communist China will change us" (v preklade - "Ak slobodný svet nezmení komunistickú Čínu, komunistický Čína zmení nás"), vyslovil americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. A má pravdu. Kedysi sa tyrania či iné problémy tohto režimu dotýkali zväčša len a len obyvateľov žijúcich na území Číny. Za zmienku stojí napríklad anexia a osídľovanie Tibetu väčšinovým etnikom Han. Utláčanie a fungovanie pracovných táborov v regióne Sin-ťiang na západe krajiny. Pôvodní moslimskí Ujguri sú do týchto táborov často internovaní bez akéhokoľvek súdneho procesu. Odhaduje sa, že v týchto táboroch môže byť momentálne až jeden milión Ujgurov. Dodnes funguje v Číne zatvárania rôznych aktivistov, spisovateľov či ľudí túžiacich po slobode za ich politické názory. Nedávno na základe novej politiky týkajúcej sa jazyka bolo zakázané používanie mongolského jazyka (materinský jazyk viac než 4 miliónov tamojších obyvateľov) v severočínskom autonómnom regióne Vnútorné Mongolsko. Svoju technologickú vyspelosť dokazuje na systéme tzv. sociálnych kreditov, kedy v niektorých oblastiach sledujú svojich obyvateľov a podľa toho ich "bodujú" podľa systému "ideálneho občana" čo následne zasahuje do životov daných ľudí. Občania s nízkym bodovým skóre nemôžu cestovať alebo ísť na vysokú školu. Toto sledovanie je viac menej high-tech verzia kádrovania, aké sa u nás dialo za minulého režime. Po tomto však postupne presunuli svoju agresiu na svoje okolie. V Juhočínskom mori sa Čína rozpína a buduje umelo postavené ostrovy s vojenskými posádkami. V Hong Kongu nedávno viac menej skončila erá slobody. A čoraz viac sa o svoju slobodu bojí Taiwan. Západu sa doteraz týkali najmä len veci ako kradnutie duševného vlastníctva, ale dnes sme sa pomaly dostali do bodu, kedy sa politici komunistickej strany neboja vyhrážať a ovplyvňovať verejnú mienku v rôznych krajinám sveta. Po tom, čo Británia uľahčila získanie občianstva a povolenia na pobyt obyvateľom Hong Kongu hrozí Čína odplatou voči Britom. Keď bývalý predseda českého senátu Jaroslav Kubera (ODS) vyhlásil, že sa chystá na cestu na Taiwan, tak prišlo vydieranie týkajúce sa ekonomiky a obchodu. Jaroslav Kubera ešte pred cestou na Taiwan nečakane zomrel a miesto neho cestu následne zorganizoval jeho stranícky kolega, nový predseda senátu Miloš Vystrčil. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čína efektívne "zneužila" i pandémiu COVID-19 na ovplyvňovanie verejnej mienky i v Európe. Napr. v Srbsku zo seba vďaka svojej pomoci spravila superhviezdu. Keď však do Číny šla pomoc zo strany EÚ, tak to doma akosi zabudli "odpromovať". Nehovoriac o tom, že dnes už vieme, že Čína na začiatku pandémie uvádzala podhodnotené čísla a ak by hovorila pravdu, tak vírus sa nemusel rozšíriť do celého sveta, keďže štáty by reagovali inak. A ako to vyzerá na Slovensku?

SIS v svojej nedávnej výročnej správe uviedla, že čínsky spravodajcovia spolu s pracovníkmi telekomunikačných firiem sa snažia získavať informácie o slovenských politikoch a vysokopostavených úradníkoch. Zároveň sa v nej písalo o snahe budovať si vzťahy medzi pracovníkmi rôznych ministerstiev. SIS momentálne v tejto správe dala túto hrozbu na podobnú úroveň, ako tú smerom z Ruska. Medzitým sme sa od agentúry DPA dozvedeli, že spoločnosť Zhenhua Data zbierala osobné údaje o ľuďoch z celého sveta, medzi nimi i o Slovákoch. Napríklad o ministerke spravodlivosti Kolíkovej či o podpredsedovi Smeru Jurajovi Blanárovi.

Súčasný čínsky prezident Si Tin-Pching sa označuje za najsilnejšieho lídra tejto krajiny od čias Maa Ce-tunga. Zmenu z ich strany teda očakávať asi nemôžeme. Na tejto krajine sme z istej časti ako Európa hospodársky závislí a mali by sme s tým niečo robiť. Veľký potenciál tkvie napr. v Indii, ktorá je okrem iného demokratickým štátom. Európska únia tiež nie je v otázke postoja voči Číne jednotná. Najznámejší je asi príklad českého prezidenta Zeman, ktorý dlhodobo obdivuje tento režim. Dobrou správou pred budúco-týždňovými voľbami v Spojených štátoch je, že medzi oboma hlavnými stranami sa ustálil konsenzus, že s tým treba niečo robiť, a že čínsky režim nie je práve priateľom slobodného sveta. 

Prezidentka Čaputová nedávno spravila dobré gesto týkajúce sa konferencie GLOBSEC. Huawei bol jeden z hlavných partnerov konferencie. Dala najavo, že Huawei je problém a ak ostane partnerom, tak sa konferencie nezúčastní. Napokon sa podarilo a táto spoločnosť už viac nie je partnerom konferencie. Išlo však len o jedno morálne gesto a na Slovensku by sa s touto témou malo začať pracovať. Hlavné riziko vidím v rámci našej krajiny okrem iného i na sociálnych sieťach. Myslím si, že je len otázkou času, kedy slovenskí konšpirátori objavia Čínu a začnú šíriť bludy po sieti a dávať komunistom na hlavu rovnakú gloriolu, akú dávajú Putinovmu Rusku. A dobre vieme, že takáto demagógia sa ľuďom z hláv dostáva ťažko preč. Najmä, keď sme po nedávnom výskume zistili, že viac než polovica Slovákov verí konšpiráciám ... .

Svet sa stáva nebezpečnejším, tak si dávajme pozor, aby sme na Slovensku časom nedopadli rovnako zle, ako po väčšinu minulého storočia.

Filip Bajtoš

Filip Bajtoš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študujem sociológiu na Karlovej Univerzite v Prahe. Pôsobím v Bratislava Policy Institute. Zároveň pracujem ako asistent poslanca NR SR Vladimíra Ledeckého. Žijem medzi Prahou, Bratislavou a Spišom. | bajtos.blog@gmail.com

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu