Ak nie Babiš tak kto? O voľbách, v ktorých koalície dávajú zmysel

Autor: Filip Bajtoš | 15.10.2020 o 14:03 | (upravené 15.10.2020 o 14:46) Karma článku: 2,13 | Prečítané:  281x

V Česku sú po tomto víkende známi novozvolení senátori a už sa sformovala i väčšina koalícií v krajských zastupiteľstvách. Karty pre voľbami do "sněmovny" 2021 sú rozdané a o premiérske kreslo to bude trojboj Babiš/Fiala/Batroš.

Česko zažilo za posledný mesiac dvoje voľby. Voľby do krajských zastupiteľstiev a dvojkolové voľby do senátu (hornej snemovne Českého parlamentu). Oboje voľby sa dajú označiť v konečnom dôsledku ako víťazstvo stredo-pravých strán, ktoré sú v celonárodnej politike momentálne v opozícii. Niektoré strany úplne prepadli, Andrej Babiš hovorí o sprisahaní a v Česku sa črtá relatívne veľká nádej na pozitívnu zmenu.

Je rok 2017. Konali sa voľby do "poslanecké sněmovny", ktoré vyhral s 30% suverénne Andrej Babiš so svojím hnutím ANO. Tradičná opozícia je zdevastovaná. Andrej Babiš má napriek svojmu výsledku problém zostaviť vládu. Väčšina tradičných strán s ním do koalície veľmi ísť nechce a na druhej strane by bolo nie práve najvhodnejšie, ak by do vlády vzal niektorú z extrémistických strán. Zo strany prezidenta Zemana má však plnú podporu, čiže si môže dopriať časový luxus pri tvorení svojej vlády. Nakoniec vznikol menšinový kabinet zložený z ANO a ČSSD, ktorý je podporovaný komunistami z KSČM - tí si na oplátku môžu diktovať nejaké tie podmienky a čo to presadiť. Prešli tri roky a všetko je úplne inak, čo sa ukázalo i v týchto voľbách. ANO Andreja Babiša rozdrvilo svojich koaličných partnerov ČSSD a KSČM. Dalo by sa to porovnať k prvej Ficovej vláde, kedy SMER-SD takto zničil HZDS a SNS. Babiš po voľbách stál sám na tlačovkách a staval sa do pozície obete akéhosi spiknutia, keďže si je vedomý, že po budúcoročných voľbách do sněmovny nebude mať s kým spolupracovať. Ostala mu možno akurát tak xenofóbna SPD Tomia Okamury. Ukázalo sa, že ľavica je relatívne jednotná a väčšina jej voličov už prešla k ANO. Stredový a stredo-pravý priestor však ostal rozdrobený na viacero strán. Úspech týchto volieb, v ktorých väčšinou opozičné strany kandidovali v koalíciách len potvrdil verejný dopyt na spájanie sa do koalícií. Avšak spájanie sa do koalícií, ktoré majú zmysel.

Ako prvé boli známe výsledky volieb do krajských zastupiteľstiev (niečo ako samosprávne kraje na Slovensku). Tieto voľby však prebiehajú inak napr. na rozdiel od Slovenska. Do zastupiteľstiev kandidujú politické strany so svojimi kandidátnymi listinami (nie jednotlivci). Strana musí mať na úrovni kraja minimálne 5%, aby v zastupiteľstve získala mandáty. Následne po voľbách začnú prebiehať rokovania medzi jednotlivými subjektami, ktoré sa dostali do zastupiteľstva. Tie ak sa dohodnú, tak vznikne koalícia a líder kandidátky najsilnejšej strany v rámci koalície sa stane Hajtmanom - predsedom kraja. Voľby prebiehali vo všetkých 13-stich krajoch (celé Česko okrem Prahy) a bojovalo sa v nich o 675 mandátov v zastupiteľstvách naprieč celou krajinou. Spomedzi 13-stich krajov v 10-tich vyhralo hnutie ANO. Na celonárodnej úrovni po zrátaní percent bolo poradie približne takéto - ANO 21.83% ; ODS + kandidáti ODS v koalíciách 14.87% ; Piráti + kandidáti Pirátov v koalíciách 13.35%. V reálnych číslach to znamená 178 kresiel pre ANO, 99 pre ODS a 99 pre Pirátov. Na druhej strane rebríčka sú už spomínaná ČSSD a KSČM. Obe strany celonárodne nedosiahli ani 5%, zástupcov majú len v niektorých krajoch a v reálnych číslach mali obrovské prepady - ČSSD stratila 88 mandátov a získala/udržala si 37 ; KSČM prišla o 73 mandátov, získala/udržala si ich 13. Tieto voľby zároveň ukázali, že hnutie Trikolóra Václava Klausa ml. pravdepodobne skončí ako neúspešný subjekt - cez 5% len v jednom kraji, celoštátne 0.41%.

V krajoch sa už formujú koalície a to je hlavný dôvod, prečo Andrej Babiš pení a hovorí o spiknutí. Hoci voľby vyhral, opozičné strany sa proti nemu spájajú a posielajú ho zväčša von z hry. Priebežne to vyzerá tak, že Hajtmana bude mať len v 3 z 13 krajov. Vo ôsmych krajoch ho obídu a v dvoch krajoch ešte dohoda nevznikla. Ak nemáte už teraz partnerov do koalície, neviem, či je najlepšou taktikou hovoriť o sprisahaní. Osobne mi to evokuje napr. paralelu s rečami o štátnom prevrate a Sorosovi na Slovensku

Okrem volieb do krajských zastupiteľstiev sa konali i voľby do senátu. Senát je zložený z 81 členov, ktorí sú volení na 6 rokov. každé dva roky sa vo voľbách obmieňa tretina senátorov - 27. Senátori zastupujú v hornej komore svoj obvod - sú volení za jednotlivú oblasť. Voľby sú dvojkolové. Do druhého kola postupujú prvý dvaja kandidáti z prvého kola, ak tam nikto nepresiahol 50% počet hlasov. V týchto voľbách často kandidujú i malé/regionálne strany. V prípade úspechu ich kandidátov sa potom stanú členmi niektorého z väčších klubov.

I tu sa osvedčili koalície a prehra vládnych strán tu bolo ešte zdrvujúcejšia. Spomedzi 27 obvodov získali len jedného jediného senátora - konkrétne za ANO. I to pravdepodobne preto, že v druhom kole sa postavil kandidátovi ČSSD. Všade kde kandidoval kandidát vládnej strany proti kandidátovi opozície prehral. Tým, že za obvody kandidujú "osobnosti", nie celoštátny líder strany, tak sa ukázalo i to, aké je hnutie ANO vyprázdnené a stojí len na Andrejovi Babišovi. Dá sa to prirovnať ku hnutiu Sme Rodina - ak nekandiduje priamo Boris Kollár, tak hnutie je v daných voľbách neúspešné. Čo sa týka konkrétnych výsledkov, tak najúspešnejší boli Starostovia a nezávislí (STAN), ktorí získali v koalíciách 11 mandátov. Druhá bola ODS so šiestimi a tretie KDU-ČSL s troma mandátmi. Ostatné strany už nezaznamenali žiaden väčší úspech napr. TOP-09 2 mandáty, Piráti 1 či dostali úplný prepad ako napr. ČSSD, ktorá obhajovala 10 mandátov a nezískala žiaden. 

Boj začne i o to, kto sa stane predsedom senátu. Má na neho právo najsilnejší klub v rámci 81 člennej hornej komory, ktorým je po týchto voľbách STAN. Klub STAN však opustila TOP-09 a pridala sa k ODS. V tomto rozhodovaní budú mať slovo i rôzne iné strany, ale keďže ODS už roku s klubom STAN, dá sa predpokladať, že predsedom senátu ostane Miloš Vystrčil (ODS), ktorý zviditeľnil český senát v globálnom rámci svojou nedávnou cestou na Taiwan. Ak sa tak stane, tak ODS môže byť označená za víťaza oboch volieb. Jednak si udrží miesto predsedu senátu (druhý najvyšší ústavný post), bude v koalíciách pravdepodobne v 10 z 13 krajov, má už troch potvrdených Hajtmanov a je možné, že ešte nejaký ďalší pribudne. 

Celý tento povolebný vývoj je len prípravou na budúcoročné "najdôležitejšie" voľby do dolnej komory - "poslanecké sněmovny". Proti Andrejovi Babišovi sa pravdepodobne postavia rovno dva bloky strán.

Už dlhšie opozičné strany v Česku medzi sebou o tom, ako budú kandidovať v budúcoročných voľbách. Minimálne dvom z piatich hrozí, že sa nedostanú do parlamentu ak nevzniknú koalície, keďže dlhodobo oscilujú okolo 5% - konkrétne ide o TOP-09 a KDU-ČSL. Koalícia piatich strán by však nedávala zmysel, keďže podľa všetkých čísel by ju nevolilo toľko ľudí, keďže by bola ideovo a programovo nezmyselná a zároveň príliš rozdielna. Niečo ako toľko spomínaná trojkoalícia pred februárovými voľbami na Slovensku. Vzniknú tak pravdepodobne dve samostatné koalície. Stredová v zložení Piráti/STAN a stredo-pravá zložená z ODS/TOP-09/KDU-ČSL. Takéto koalície zmysel dávajú, keďže strany v daných blokoch sú si blízko a majú väčší potenciál pritiahnuť i nových voličov. STAN už začal rokovať s Pirátmi a za trojkoalíciu sa vyjadril podpredseda ODS Zbyněk Stanjura, ktorý tvrdí, že chcú konkrétnu podobu potenciálnej koalície, ktorú všetci preferujú do Vianoc.

Zaujímavý je z dnešného pohľadu i osud dvoch rivalov z 90.-tych rokov. ODS a ČSSD. Kým kedysi to boli dve suverénne najsilnejšie strany, tak dnes sociálni demokrati (na ktorých zanevrel už i prezident Zeman - ich bývalý predseda) krvácajú a reálne im hrozí, že neprekročia 5%. Občianska demokracia na druhej strane sa z najhoršieho pozviechala a vyzerá to, že bude mať ešte dobrú budúcnosť.

Ak sa nič zásadné nestane a koalície vzniknú, tak ANO Andreja Babiša bude v ohrození. Obe koalície by mali približne podľa súčasných prieskumov okolo 25%. ANO je zväčša tesne/okolo necelých 30%. Dalo by sa predpokladať, že okrem koalícií a ANO by sa do parlamentu dostala už len xenofóbna SPD Tomia Okamury s nejakými 6.5-9%. ČSSD a KSČM sú na najlepšej ceste vypadnúť z parlamentu. Ak ANO a SPD neporastú natoľko, aby mohli spraviť povolebnú koalíciu, tak Česko čaká po voľbách pozitívna zmena v podobe budúcej vlády piatich - dnes opozičných strán. Otázkou už len ostáva, ktorá z koalícií bude mať viac percent a komu teda pripadne premiérsky post. 

Nakoniec to vyzerá tak, že tieto voľby nebudú o tom, či bude Andrej Babiš porazený, ale o tom, či bude budúcim premiérom Ivan Bartoš (Piráti) alebo Petr Fiala (ODS).

(Zdroj titulnej fotografie - TASR/AP)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?