bol od nepamäti prach a olovo, Nic sa nestalo! Moji mili rodaci, dnes znete to, co ste za neznej revolucie pobabrali. pozri Rumunsko, Nemecko- tam Ti co strielali pri mure v Berline boli sudeni a odsudeni, Od podpredsedu strany po obycajneho vojaka, ktory niekoho zastrelil a ddostal za odmenu 2 tyzdne dovolenky, Co sa stalo tym, ktori nechali strielat a zabijat tych, co plavali cez Dunaj do Rakusta, co sa stalo tym, ktori zastrelili utecenca na rakuskom brehu?
Kazdemu, co mu patri, preto dnes drzte zobak a krok, lebo Vam vladnu ich politicki dedici!
Sovietska okupácia nadmerne pomohla mnohým, túžiacim po postoch a dobrých platoch. Preverovali a vyhadzovali kolegov-odborníkov a na ich miesta si zasadli" ONI". Na dvadsať rokov ich sovieti zabetónovali vo funkciách a lukratívnych postoch. Obyčajne darebáci, ožrani a zlodeji. Zasadali, popíjali a tešili sa zo stálych postov. Napr. na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre, vyrámovali na ulicu 42 % pedagógov, odborníkov. Nezabudneme nikdy na Jozefa K. Stanislava L. a ďalších, ktorí si bez hanby zasadli na ich miesta. A strana ? ONI dali do pohybu ozdravovací proces- demokratizáciu. A potom prenasledovali a krágľovali všetkých tých, ktorí ich poslúchli. To sa vari ešte nikdy v histórii nestalo. Boli ako plukovník, ktorý nariadil vojakom obsadiť kótu 323 a potom ich dal do basy za to, že tam išli. Primitívi, ktorým sa potom 20 rokov darilo...
strana, tak nik iný nemohol dať "do pohybu ozdravovací proces - demokratizáciu".
A povedzme (napíšme) si otvorene toto: KSČ (KSS) nešlo o demokratizáciu (prípadne demokraciu), ale o záchranu krachujúceho systému v ktorom by si v budúcnosti prestavitelia KSČ (KSS) zachovali svoje mocenské postavenie.
Podnetom k tzv. reformám (1968) bola príšerná hospodárska a ekonomická situácia v ČSSR plus rozpory v KSČ. Brežnev rozpory v KSČ z konca roku 1967 ignoroval, avšak dal súhlas, aby v "čele" strany stál tvárny Dubček. Dnes je rozširovaná legenda o tom, že vraj o Dubčekovi nebolo rozhodnuté v Moskve. Bolo. Alebo inak: išlo o schválenie rozhodnutia.
A treba skonštatovať to, čo som už písal na inom mieste: zhruba od roku 1939 až do roku 1989 v tomto priestore neexistovali normálne politické a kultúrne pomery. Ak by existovali, tak KSČ by bola spolkom priateľov programového blúznenia ("rozkážeme vetru dažďu" ... od roku 1980 bude všetko zdarma" ... zrušíme peniaze").
Ešte k tzv. ozdravovaciemu procesu z roku 1968: etrémistická politická organizácia si môže akurát tak leštiť nože a mačety. Nie zavádzať ozdravovacie procesy.
už od roku 1948. A v podstate už neexistovali ani v roku 1946, keďže volieb sa nesmela zúčastňovať maďarská a nemecká menšina. Voľby v roku 1946 sa odohrávali na pozadí prítomnosti "odborníkov" zo ZSSR. Tí dohladali na prácu ministerstiev a časti masmédii. Mnohé zásadné politické rozhodnutia boli konzultované s Moskvou ešte pred februárom 1948. Najmä v ekonomickej a hospodárskej oblasti.
Po roku 1945 bola na Slovensku zakázaná HSĽS. Ktovie, ako by voľby na Slovensku dopadli v prípade prítomnosti HSĽS vo volebnej kampani a vo voľbách. Ešte stále mnoho ľudí verilo v "silu" tzv. Slovenského štátu z rokov 1939 až 1945.
K roku 1968: mnoho sa debatovalo a občas debatuje o "pozvaní vojsk" VZ. Akékoľvek pozvanie bolo irelevantné. Vojská by prišli aj v prípade, keby pozvanie neexistovalo. V Moskve vedeli dobre, že ak by sa invázia neuskutočnila, tak celá socialistická fraška by padla nie len v ČSSR, ale aj v celom "socialistickom tábore". Moskva nemohla stratil svoje (takpovediac) kolónie. ZSSR by bolo bez "socialistických krajín" ako bez končatín.
K roku 2019: autor textu na blogu, konajú sa slobodné voľby, takže náznaky porovnávania konania dnešných osôb a osôb z roku 1968 sú na zváženie.
V podstate od roku 1939 až do roku 1989 v tomto priestore nexistovalo to, čomu hovoríme normálne pomery.
išlo o to, čo sa povedať dalo a čo nie. Ak kňaz prekročil rámec povoleného, tak mal problém. Z kostola bol presunutý na iné, menej viditeľné miesto alebo na miesto menej príjemné. Občas dokonca aj také, kde boli zamrežované okná. Mnou uvedené je ukážkou nenormálnosti pomerov za komunisticého režimu. Kňaza nemá čo buzerovať a presúvať politická strana. Treba teda rozlišovať medzi tým, čo znamená slovo mohol a "mohol".
Odkaz pre 1043166: za komunistického režimu bola armáda ČSSR súčasťou komunistikcého priestoru. Je absurdné sa domnievať, že prokomunistická a prosovietska armáda by bojovala (bránila sa) proti vojskám VZ. Zrejme vôbec nechápete politicko - historické súvislosti.
ČSSR nebola suverénna krajina. Nekonali sa v nej solobodné voľby. V ústave bola zakotvená tzv. vedúca úloha KSČ v spoločnosti. Hlavné slovo mala od roku 1948 KSSZ, až následne KSČ (KSS). Bol zrušený súkromný sektor. Plus ďalšie položky.
Dnes sa konajú slobodné voľby, môžeme organizovať referendá. Ak sa Vám niečo nepáči, oslovte svojich zástupcov v NR SR alebo volte strany, ktoré Vám vyhovujú.
A dnes nemáme takú armádu ako v roku 1968. Vtedy išlo väčšinou o vojakov amatérov, ktorí sa pre službu v armáde nerozhodli dobrovolne. Vojenská služba bola povinná. Existovali úplne iné podmienky a okolnosti.
Za vlastizradu
Nic sa nestalo!
Moji mili rodaci, dnes znete to, co ste za neznej revolucie pobabrali.
pozri Rumunsko, Nemecko- tam Ti co strielali pri mure v Berline boli sudeni a odsudeni, Od podpredsedu strany po obycajneho vojaka, ktory niekoho zastrelil a ddostal za odmenu 2 tyzdne dovolenky,
Co sa stalo tym, ktori nechali strielat a zabijat tych, co plavali cez Dunaj do Rakusta, co sa stalo tym, ktori zastrelili utecenca na rakuskom brehu?
Kazdemu, co mu patri, preto dnes drzte zobak a krok, lebo Vam vladnu ich politicki dedici!
A strana ? ONI dali do pohybu ozdravovací proces- demokratizáciu. A potom prenasledovali a krágľovali všetkých tých, ktorí ich poslúchli. To sa vari ešte nikdy v histórii nestalo. Boli ako plukovník, ktorý nariadil vojakom obsadiť kótu 323 a potom ich dal do basy za to, že tam išli. Primitívi, ktorým sa potom 20 rokov darilo...
jozef37, keďže vládla jedna jediná
A povedzme (napíšme) si otvorene toto: KSČ (KSS) nešlo o demokratizáciu (prípadne demokraciu), ale o záchranu krachujúceho systému v ktorom by si v budúcnosti prestavitelia KSČ (KSS) zachovali svoje mocenské postavenie.
Podnetom k tzv. reformám (1968) bola príšerná hospodárska a ekonomická situácia v ČSSR plus rozpory v KSČ. Brežnev rozpory v KSČ z konca roku 1967 ignoroval, avšak dal súhlas, aby v "čele" strany stál tvárny Dubček. Dnes je rozširovaná legenda o tom, že vraj o Dubčekovi nebolo rozhodnuté v Moskve. Bolo. Alebo inak: išlo o schválenie rozhodnutia.
A treba skonštatovať to, čo som už písal na inom mieste: zhruba od roku 1939 až do roku 1989 v tomto priestore neexistovali normálne politické a kultúrne pomery. Ak by existovali, tak KSČ by bola spolkom priateľov programového blúznenia ("rozkážeme vetru dažďu" ... od roku 1980 bude všetko zdarma" ... zrušíme peniaze").
Ešte k tzv. ozdravovaciemu procesu z roku 1968: etrémistická politická organizácia si môže akurát tak leštiť nože a mačety. Nie zavádzať ozdravovacie procesy.
V prvom rade